Cestovanie
Raňajky za 400 eur? Aj to sa môže stať, keď plány zlyhajú
Romana Juhásová, 4. decembra 2013 14:00
Je piatok a ponáhľam sa na varšavskú stanicu, odkiaľ ma autobus dopraví do Berlína. Nezostala mi ani minúta nazvyš, som na mieste a sledujem, ako jeden autobus míňa druhý, no nemecká metropola nesvieti ani na jednom. Dôvod je prostý, som na zlej stanici. Príhoda, ktorá vás v danej chvíli nahnevá a rozľútostí, no po krátkom čase už iba rozosmeje. A keďže škodoradosť je najlepšia radosť, pobaví hlavne tých, s ktorými sa o ňu podelíte. Skúsenosť ma inšpirovala k zozbieraniu podobných historiek u známych a že ich nebolo málo. Možno potešia i vás.
Raňajky za 400 eur, spánok za 500
Príbeh o svojej krátkej ceste za splavovaním Amazonky nám rozpovedali dobrodruhovia zo Žiliny. „Kúpili sme si najlacnejšiu jednosmernú letenku za 400 eur, čomu zodpovedal aj počet prestupov, až tri – vo Frankfurte, v Portoriku a v Paname. Naším cieľom bolo Peru a rieka Amazonka a to bez plánu, kedy sa vrátime späť na Slovensko. V deň odletu sme prišli na viedenské letisko, kde nám oznámili, že Portoriko je americké teritórium a teda potrebujeme víza, čo sme nevedeli. Neostalo nám nič iné, ako otočiť sa na opätku. Cestou domov sme sa zastavili v Bratislave na raňajky. To bol vrchol nášho výletu.“
Lucia: „Toto leto bol môj brat na Tenerife. V deň návratu domov mu zazvonil budík, no vypol ho so slovami, že do školy nejde. Ďalšia letenka ho stála päťsto eur.“
Triumfálny návrat domov
Študent z Nitry sa na konci semestra v zahraničí vracal naspäť domov a kvôli úrazu ho transportovala poisťovňa. „Nebol som schopný ohnúť koleno, preto mi v lietadle zakúpili tri sedadlá, aby som si nohu mohol vyložiť. Keďže nebola v sádre a zranenie nebolo viditeľné, cestujúci v úplne plnom lietadle sa na mňa nepozerali prívetivo. V Zürichu, pri prestupe, na mňa zabudli s asistenciou a keď som sa sám „doplazil“ na informácie, veľmi sa mi ospravedlňovali. Ako kompenzáciu ma posadili do detského kútika s hodinou internetu grátis. Vo Viedni ma čakala sanitka, ale batožina nie.“
Bezpečnosť na prvom mieste
Ján: „Pri krátkom transfere maličkým strojom medzi Kanárskymi ostrovmi ma letuška presadila z posledného sedadla na prvé, vraj aby bolo lietadlo dobre vyvážené. Pred očami sa mi premietol život.“

Anton: „Letel som jediný raz a to po noci strávenej opekaním v prírode. V batohu mi našli tri nože, na ktoré som zabudol.“
Batožinová odysea
Problémy s nadmernou batožinou, hlavne skúsenosti s nízkonákladovými spoločnosťami a výbornými nákupnými podmienkami v oblasti pobytu, sú na letiskách denným poriadkom. Cestovatelia z Nitry však batožinové komplikácie povýšili na nekonečnú odyseu.

Na ďalšie podobné príbehy sa môžete tešiť opäť o týždeň.