Cestovanie

Bunkre vo Vyšnom Komárniku pripomínajú boje druhej svetovej vojny

"Aj keď boli viackrát zrekonštruované, zachovali si svoju autenticitu."

TASR, 25. augusta 2020 16:22
Na snímke bunkre štábu 3. československej brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR v obci Vyšný Komárnik, okres Svidník. Vyšný Komárnik 22. augusta 2020. Foto: TASR Maroš Černý

Zrekonštruované bunkre štábu veliteľa 3. československej brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktoré sa nachádzajú vo Vyšnom Komárniku v okrese Svidník, dodnes pripomínajú boje druhej svetovej vojny. Aj keď boli viac razy zrekonštruované, zachovali si svoju autenticitu.

"Veliteľom spomenutej brigády bol v tom čase brigádny generál Karel Klapálek. Štáb tu sídlil v dňoch 18. až 24. novembra 1944. Bolo to už po ukončení Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), ale zároveň v čase, keď sa začínali boje v rámci východoslovenskej operácie o východiská z Karpát. Keď prišli vojaci a začali budovať bunkre, nemali predstavu, ako dlho v nich budú. Museli v nich prebývať aj v ťažkých poveternostných podmienkach, ktoré vtedy panovali," priblížil historické udalosti kurátor Vojenského historického ústavu (VHÚ) v Bratislave Peter Holík.

V súčasnosti sa tam nachádza viac ako 20 zrekonštruovaných bunkrov. V čase, keď tam sídlil štáb, ich bolo viac.

"Sú mimoriadne v tom, že od ukončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 sú stále rekonštruované. Drevo, samozrejme, nie je pôvodné. Posledná veľká rekonštrukcia tohto pamätného miesta prebiehala v rokoch 2013 až 2015," priblížil Holík.

"Z dobových fotografií vyplýva, že bunkre vyzerali trošku inak. Drevo bolo také, aké bolo, pretože mnoho kvalitného dreva sa zničilo pri delostreleckom ostreľovaní. Preto sa tie bunkre stavali z toho, čo bolo k dispozícii. Samozrejme, vojaci nemali k dispozícii techniku, preto to museli robiť všetko ručne. O to väčší obdiv im patrí, že v ťažkých bojových podmienkach aj pri ostreľovaní nepriateľským delostrelectvom dokázali tento štáb vybudovať," skonštatoval kurátor.

Na snímke bunkre štábu 3. československej brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR v obci Vyšný Komárnik, okres Svidník. Vyšný Komárnik 22. augusta 2020. Foto: TASR - Maroš Černý


Bezpečnosť štábu bola podľa jeho slov zabezpečená mínometným postavením delostrelectva, ktoré sa nachádzalo na priľahlej lúke pri bunkroch.

"Ešte donedávna to bolo symbolizované 120-milimetrovým plukovným mínometom, ktorý bol premiestnený do priestorov vyhliadkovej veže na Dukle. Toto miesto dopĺňa na juhozápadnom okraji obce Vyšný Komárnik Delový areál, kde si návštevníci môžu pozrieť taktiež bunkre, ktoré slúžili ako kryt obsluhy, ako aj bojovú techniku a zrekonštruované okopy," doplnil Holík.

Návštevníci Dukly sa môžu oboznámiť s Karpatsko-duklianskou operáciou, ktorá bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.









Komentáre