Auto&Techno

TÝŽDEŇ VO VEDE: Nová posádka na ISS a vtáčia chrípka v Antarktíde

"Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v sobotu dorazila nová štvorčlenná posádka nahradzujúca tím, ktorý museli v januári predčasne evakuovať pre zdravotné problémy jedného astronauta."

TASR, dnes 12:57 Bratislava 20. februára (TASR) -
Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dorazila nová štvorčlenná posádka, v Antarktíde sa šíri obzvlášť nebezpečný kmeň vírusu vtáčej chrípky a obloha dáva príležitosť pozorovať planétu Merkúr. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v sobotu dorazila nová štvorčlenná posádka nahradzujúca tím, ktorý museli v januári predčasne evakuovať pre zdravotné problémy jedného astronauta.

Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) na svojej internetovej stránke informoval, že Američania Jessica Meirová a Jack Hathaway, Francúzka Sophie Adenotová a Rus Andrej Feďajev dorazili na ISS, keď sa ich kozmická loď pripojila k obiehajúcemu komplexu.

Raketa Falcon 9 spoločnosti Space X, ktorá do vesmíru vyniesla loď Crew Dragon, vyštartovala z kozmodrómu na Floride minulý piatok. Štart bol odložený o dva dni pre nepriaznivú predpoveď počasia pre východné pobrežie USA. Tá rátala so silným vetrom, ktorý by mohol skomplikovať prípadné núdzové manévre.

Predchádzajúca posádka Crew-11 sa na Zem vrátila už 15. januára, teda o mesiac skôr, než sa plánovalo. Dôvodom boli bližšie nešpecifikované zdravotné problémy jedného z jej členov. NASA s odvolaním sa na lekárske tajomstvo nešpecifikoval meno astronauta ani jeho zdravotné problémy. Na ISS tak zostal len provizórny trojčlenný tím.

Vedci upozorňujú na šírenie vtáčej chrípky v Antarktíde. Čilský výskumník Victor Neira informoval najmä o novoobjavenom kmeni vírusu, ktorý je podľa neho schopný zabiť takmer sto percent nakazených živočíchov.

Vedci v uplynulých rokoch opakovane upozorňovali na šírenie sa vtáčej chrípky na zľadovatenom kontinente. Tím výskumníka Victora Neiru však v apríli 2024 objavil u piatich vtákov z čeľade pomorníkovité obzvlášť nebezpečný kmeň tejto choroby.

Od jeho objavenia sa vírus rozšíril aj na iné druhy voľne žijúcej zveri. Pri nedávnej expedícii v Antarktíde ho podľa Neiru potvrdili aj u kormoránov, čajok, tučniakov okatých i bieloškvrnových či u uškatcov.

„Vírus sa úplne rozšíril v celej antarktickej oblasti, kam máme možnosť ísť a študovať ho,“ vyhlásil čilský vedec. „Táto choroba je schopná zabiť sto percent (nakazených) vtákov v krátkom čase,“ dodal.

Februárová nočná obloha prináša príležitosť pozorovať Merkúr - planétu, ktorú nevidel ani Mikuláš Kopernik. V najbližších dňoch bude totiž zapadať viac ako hodinu po Slnku, informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

Hovorca podotkol, že verejnosť môže pri priaznivých meteorologických podmienkach pozorovať Merkúr aj voľným okom, ale už malý triéder výrazne zvýši šancu na úspešné pozorovanie. „Hneď po západe Slnka sa objaví jasná Venuša a úzky kosáčik Mesiaca, ktorý je len dva dni po nove. Venuša a Mesiac by nám mohli poslúžiť ako dobré orientačné body na nájdenie slabšieho Merkúra. Obloha bude postupne tmavnúť a skôr ako nastane úplná tma, Merkúr zapadne. Treba teda vystihnúť správny moment,“ spresnil astronóm.

Planéta Merkúr je najmenšia z ôsmich planét Slnečnej sústavy, pričom obieha okolo Slnka v jeho bezprostrednej blízkosti. Ako doplnil hovorca, napriek tomu, že prvé záznamy o jeho pozorovaní sú už zo 14. storočia pred naším letopočtom z oblasti Mezopotámie, pre zlé pozorovacie podmienky v blízkosti Slnka patrí k najmenej preskúmaným telesám slnečnej sústavy. Podotkol, že aj keď Merkúr býva na oblohe jasnejší ako všetky hviezdy, s výnimkou najjasnejšieho Síria, len málokto ho videl na vlastné oči. Dokonca ani Mikulášovi Kopernikovi sa to podľa neho nikdy nepodarilo.

„Merkúr sa pri svojom obehu okolo Slnka vo vnútri dráhy Zeme nikdy na oblohe príliš od Slnka nevzdiali. Navyše, rovnako ako všetky planéty sa na oblohe pohybuje v blízkosti ekliptiky, krivky, po ktorej sa po oblohe pohybuje Slnko. S rastúcou vzdialenosťou od rovníka sa zmenšuje uhol, ktorý zviera ekliptika s horizontom a tým sa zhoršujú aj podmienky na pozorovanie Merkúra,” vysvetlil Svoreň. Dodal, že Slovensko je blízko hranice, kde je pozorovanie Merkúra za výnimočných podmienok ešte možné, no v severnejšie ležiacom Poľsku sa to už Kopernikovi nepodarilo.

Komentáre