Život

Sú všetky ženy od prírody zlatokopky?

"Často sa slovo „zlatokopka“ používa ako urážka. Ale čo ak je to zakorenené v každej jednej a rozdiel je len vo finančnom objeme, ktorý na život s partnerom potrebuje?"

, 5. marca 2013 6:00 Od počiatkov ľudstva to fungovalo tak, že muž bol ten, ktorý mal silu a moc živiť rodinu. V dnešnej dobe to vyzerá tak, že sa sily vyrovnávajú, ženy zarábajú dostatočné množstvo peňazí a v mnohých prípadoch nie sú ony tie, ktoré ostávajú na materskej, ale sú to práve ich partneri. No aj napriek tomu je podľa odborníkov v nás zakorenené niečo, čo ľudstvo sprevádzalo od jeho vzniku. A to túžba mať muža s prístupom ku zdrojom.

Kedysi nešlo o peniaze

Samozrejme, že na počiatku ľudstva ženy nemali možnosť získať partnerove prístupové heslá a pozrieť si cez internet banking stav jeho účtu. Vtedy išlo o niečo iné. Známy sexuológ Petr Weiss vo svojej publikácii Stĺpčeky o sexe hovorí o tom, že muži lovili napríklad jelene a ich prístupom k zdroju bolo to, koľko z toho jeleňa boli schopní priniesť domov. Čím viac doniesol, tým bola žena šťastnejšia. No tam to nekončí.

Mohol by pokojne doniesť aj sedem celých jeleňov, ale žene by to bolo úplne zbytočné, keby sa na mäso nemohla ani len pozrieť. Dôležité bolo, ako sa muž s jeho ženou rozdelí. Ak bol štedrý, znamenalo to, že jeho prístup k zdrojom je významný aj pre jeho ženu. Nemusela sa báť, že bude musieť skočiť do najbližšieho lesa a uloviť si niečo sama, lebo vedela, že muž sa rozdelí.

Dnes už nejde o jeleňa

V súčasnosti by asi máloktorú potešilo, keby muž namiesto výplaty nosil každý mesiac kus statného jeleňa. Prístup k zdrojom je už niečo iné, už nejde o najlepší kus mäsa, ale o najlepšiu výplatnú pásku. Tým však žiadny odborník nechce povedať, že by si ženy hľadali mužov podľa výšky konta. Niektoré to tak možno robia, no nie je to charakteristické pre všetky.

Odborníci tým chcú povedať, že s prístupom ku zdrojom súvisí aj ochota rozdeliť sa, a pre ženu je práve toto podvedome (alebo možno aj vedome) veľmi dôležité. Na čo by jej bol generálny riaditeľ svetovo uznávanej spoločnosti, keby jej nedal ani na chlieb?

Ženy si vraj podvedome všímajú, koľko je muž ochotný do nich investovať. Petr Weiss tvrdí, že si to dokážu aj veľmi dobre vypočítať, pretože úlohu nehrá výška vkladu do nich, ale pomer vkladu a mužovho zárobku. Podľa neho ženu rovnako poteší lacná vec od študenta ako drahý briliantový náhrdelník od úspešného biznismena. Dôležité je to, koľko zo svojho sú muži ochotní poskytnúť.

Že by peniaze hrali až takú úlohu?

Ďalší známy sexuológ Radim Uzel vo svojej publikácii Užitočné pohlavie uvádza aj výsledky istého prieskumu, ktorým sa zisťovalo, ktoré jedlá sú najlepšie afrodiziaká. Jednoznačným víťazom vraj bolo šampanské a kaviár. Podľa Radima Uzla však nie preto, že by tieto jedlá a nápoje obsahovali niečo, čo povzbudzuje libido, ale jednoducho preto, že sú drahé. Signalizujú dobrý prístup k zdrojom, teda k peniazom.

Aj on spomína ochotu rozdeliť sa rovnako ako Petr Weiss, keďže tvrdí, že ženu nevzruší pohľad na kreditné karty, ale samotný fakt, že to šampanské a kaviár môže mať aj ona.

Je každá zlatokopka?

Nie je to o tom, že by každá žena bola zlatokopka. Je to skôr o tom, že každá potrebuje mať istotu, že keď sa niečo stane, má sa o koho oprieť. Človek nikdy nemôže vedieť, či nepríde o prácu. Alebo taká materská – z tých peňazí sa ťažko kupujú čo i len plienky, nie ešte všetko, čo pre život potrebujete.

V tomto smere sa však ponúka otázka: A muži sa neboja, že ostanú bez práce? Muži nehľadia na to, či sa žena dokáže postarať o rodinu v prípade, že by došlo k nečakanej situácii? Veď do problémov sa môžu dostať aj oni, nielen ženy. Možno sa súčasné vyrovnávanie síl medzi mužmi a ženami raz odzrkadlí na tom, že aj mužov bude zaujímať, „k akému kusu jelenieho mäsa sa žena dokáže dostať a či sa s mužom rozdelí“.

Komentáre