Život

Výsadkári si pripomenú konštruktéra prvého padáka Štefana Baniča

"Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov, ale nikdy ho nevyužila."

TASR, 20. augusta 2021 11:37
Oblastný Klub vojenských výsadkárov (KVV) v Bratislave, tzv. červené barety, si v obci Smolenice v okrese Trnava pripomenie zakladateľov výsadkového vojska a konštruktéra prvého funkčného padáka Štefana Baniča. Informoval o tom predseda KVV Bratislava Laco Hreha. Memoriál zakladateľov výsadkového vojska a Štefana Baniča sa uskutoční v piatok.

"Otvorenie a kladenie vencov k pamätníku Štefana Baniča za prítomnosti Čestnej stráže Ministerstva obrany SR sa uskutoční o 9.00 h. Nasledovať bude zoskok padákom do priestoru zámku," uviedol Hreha.

Súčasťou podujatia bude aj konferencia s názvom Osobnosť Štefana Baniča, ktorý sa zapísal do svetových dejín technických vynálezov a história vývoja padákovej techniky a zoskoku padákom na území Slovenska. Podujatie organizuje KVV v Bratislave pod záštitou predsedu Trnavského samosprávneho kraja a v spolupráci s obcou Smolenice a Slovenskou akadémiou vied.

Štefan Banič (23. 11. 1870) sa zapísal do svetových dejín po tragickej nehode lietadla, ktorej bol svedkom v roku 1912 v americkom Greenville v Pensylvánii, kam odišiel za prácou. Otriasla ním do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou.

Už 3. júna 1914 osobne otestoval svoj vynález-padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín a bol upevnený pomocou popruhov na telo letca pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy pätnásťposchodovej budovy, potom nasledovali ďalšie zoskoky z lietadla.

Dňa 25. augusta 1914 dostal na padák patent, americká armáda ho vzápätí odkúpila za niekoľko stoviek dolárov, ale nikdy ho nevyužila. Banič sa stal neskôr čestným členom letectva USA. Keď sa v roku 1921 vrátil do vlasti, spolupodieľal sa na objavení jaskyne Driny v Malých Karpatoch. Zomrel v Smoleniciach v roku 1941.

Komentáre