Život

Vydržať alebo odísť? Vo vzťahoch je to ťažká otázka

"Niekedy sa váš vzťah dostane na križovatku a vy zrazu neviete, ktorou cestou sa máte vybrať. Máte ostať? Alebo radšej odísť?"

, 14. januára 2013 6:00 Do vzťahu vstupujeme s očakávaniami, ktoré sa nemusia vždy naplniť. Partner sa na istý čas pre nás stáva akýmsi zrkadlom, v ktorom nevidíme jeho pravú osobnosť, ale odraz nášho ideálu. Vidíme ho presne v takom svetle, v akom chceme. Negatíva na ňom neexistujú a keď áno, nepovažujeme ich za dôležité. Po istej dobe zrazu prvotná zamilovanosť vyprchá a negatíva, ktoré predtým nestáli za reč, naberú úplne nový rozmer. A začneme rozmýšľať: Ostať vo vzťahu alebo odísť?
Ani tí najlepší matematici ešte nevymysleli rovnicu, ktorou by sa dala vypočítať pravdepodobnosť trvania a intenzity vzťahu. Ako hovorí psychologička PhDr. Alexandra Putzová: „Partnerský život je o tom, že človek ide do rizika. Ide s kožou na trh a istotu nikdy mať nebude.“ Veď prečo by aj mal mať? Nie je práve tá nevedomosť jednou z najkrajších stránok vzťahu?

Keď vyprchá zamilovanosť

Zložíme si okuliare a uvidíme to, čo sme do tej doby nevideli. Zistíme, že partner nie je len projekčným plátnom, na ktorom sa premieta film o dokonalosti, ale je to osobnosť so svojimi charakteristickými črtami. Nie všetky nám však musia vyhovovať. Podľa PhDr. Alexandry Putzovej to však nie je problém, ale je to prirodzený vývoj vzťahu.

„Problémy sú možno súčasťou toho, že ľudia sa navzájom spoznávajú. V každom štádiu vývoja vzťahu sa môžu rozhodnúť: Chcem alebo nechcem? Keď to chcem je silnejšie ako to nechcem, tak je šanca, že s tým, čo uvidia alebo spoznajú, s tým možno nie práve najideálnejším, budú nejako pracovať alebo sa s tým naučia žiť,“ hovorí PhDr. Alexandra Putzová.

Kedy to príde?

Nedá sa presne povedať, kedy toto štádium príde. Nemôžete si na začiatku vzťahu zapísať do diára, ktorý deň otvoríte oči a všimnete si partnera v reálnom svetle. „Je to veľmi individuálne. Niekto si to nevšimne nikdy a niekto po týždni. Niekto je taký uzavretý vo svojom svete, že toho druhého nevidí. Otázka ale je, či to tomu druhému nevadí,“ hovorí PhDr. Alexandra Putzová.

Môže za to prvé stretnutie?

Možno jedným z faktorov, prečo si druhého idealizujeme, je prvé stretnutie. Alebo to stretnutie aspoň podporí to, čo si chceme myslieť. Podľa istého prieskumu, ktorí sa zameral na mužov vo veku od 18 do 35 rokov, väčšina z nich na prvom rande klame. Viac o prieskume tu: Prieskum odhalil, v čom muži klamú!

A v čom klamú ženy? PhDr. Alexandra Putzová hovorí: „Žiadnu štatistiku som nerobila, ale viem si predstaviť, že ženy si od istého veku začnú uberať roky. Nepriznajú, že majú zafarbené vlasy alebo plastiku. Niektoré zataja dokonca aj deti. Okrem toho sa veľmi často ženy hrajú na prítulné cicušky a to, že je sekera, sa ukáže až po pol roku.“

Netreba sa predsa hneď otvoriť

Za malé klamstvá na začiatku vzťahu sa na nikoho nehnevajte. Hoci to môže skresliť váš pohľad na toho človek a keď odhalíte pravdu, môže vás to zaraziť, ale berte na vedomie, že malé klamstvá sú úplne prirodzené.

„Nemôžete hneď na prvom rande všetko povedať, že ako si to predstavujete. Za prvé, ten druhý sa toho zľakne. Za druhé, tou otvorenosťou ostáva človek potom zraniteľný. Musí si predsa toho druhého najprv oťukať, či sa mu môže zdôveriť s vecami, ktoré by nepovedal každému,“ myslí si PhDr. Alexandra Putzová.

Čo robiť, keď otvoríte oči a ostanete na vážkach?

Zaručené rady, s ktorými typmi ľudí sa rozísť, berte s rezervou. Keby ste ich brali vážne, tak by vás celým životom sprevádzala tak akurát samota. Hoci je to klišé, je to pravda – vzťahy treba pestovať a nechať ich rozvíjať sa. Nikto vám nemôže povedať, s kým máte ostať a s kým sa máte rozísť. To musíte vedieť len vy. Ideálne by bolo, keby to niekto mohol rozhodnúť za vás, ale uvedomte si, že by ste to rozhodnutie mohli oľutovať.

Keď sa vo vzťahu dostanete do štádia, že si začnete všímať negatíva na partnerovi a zložíte si ružové okuliare, poriadne si svoj nasledujúci krok premyslite. Ako hovorí PhDr. Alexandra Putzová, odpovedzte si na otázky: „Chcem sa s tým popasovať alebo nechcem? Stojí mi ten človek za to alebo nestojí?“

Pamätajte, že ak vám za to nestojí, nemáte nad čím rozmýšľať. Ale ak áno, tak sa s niektorými jeho negatívami treba naučiť žiť alebo urobiť všetko pre to, aby sa to zmenilo. Ak vám ten človek za to stojí, tak sa nesnažte hľadať niekoho lepšieho. Na čo? Ako dodáva PhDr. Alexandra Putzová: „Nikto nie je dokonalý.“

Komentáre