Život

Viktor Csiba: Karikatúry, ktoré potešia a neurazia

"Karikaturista Viktor Csiba kreslí nielen vtipné obrázky, na konte má aj vlastnú knihu pre deti a je autorom maskota jedného z najznámejších hračkárstiev na Slovensku."

Veronika Rosputinská, 1. novembra 2013 6:00

Jeho život je s kreslením spojený už od detstva, no umelecký smer sa študovať nerozhodol. Najviac ho zlákali karikatúry, ktoré ho dostali až do ďalekého Kataru. Je autorom mnohých komiksov v detských časopisoch, navrhol známych maskotov a ilustroval niekoľko detských kníh a učebníc. Viktor Csiba.

Známy ste predovšetkým ako karikaturista, ale vo Vašom portfóliu je toho omnoho viac. Kedy ste zistili, že tým pravým pre Vás bude vyjadrovať sa práve obrazom?

Kreslím už odmalička, dokonca si pamätám celkom živo svoj prvý obrázok zo škôlky, bola to oberačka hrozna. Tie ďalšie si už síce nepamätám, ale naďalej som kreslil, na základnej škole aj v ľudovej škole umenia, kam som chodil ešte aj počas strednej školy. Bolo to také moje veľké hobby.

Potom prišiel koniec strednej školy. Kam sa Váš život uberal po maturite?

Po strednej škole sa to lámalo, prišla otázka, kam ďalej. Bola možnosť ísť na umeleckú školu, ale vtedy som sa rozhodol, že predsa len treba mať aj niečo v rukách, niečo iné a kreslenie by mi ostalo ako hobby. Vysokú som skončil v 89-tom, keď prebiehali veľké zmeny. Vtedy sme sa s kamarátmi rozhodli, že si založíme vlastnú reklamnú agentúru a ja som mal na starosti grafiku. Robili sme detský časopis komiksovo-poučno-zábavného charakteru, bol o neho celkom záujem a vydávali sme ho niekoľko rokov. Táto práca ma bavila, páčilo sa mi to, ale z agentúry som nakoniec odišiel, keďže som tam robil napoly grafika a napoly manažéra, čo sa mi zas až tak nepáčilo. A vtedy som sa rozhodol, že sa budem venovať len kresleniu. Na voľnej nohe som kreslil do detských časopisov a kníh a pre športový časopis som začal robiť karikatúry športovcov. A potom, ani neviem ako to prišlo, niekto mi ponúkol, či nechcem ísť kresliť na jednu akciu. Vtedy som vlastne začal s kreslením karikatúr na akciách. Prišlo zaregistrovanie webstránky a z kreslenia karikatúr sa stalo gro mojej práce.

Spomínali ste kreslenie karikatúr na akciách, party. Je o to na Slovensku záujem? Nemajú ľudia zábrany, nehanbia sa nechať nakresliť pred známymi, kolegami?

Nie, práve naopak. Najmä v poslednom čase je o to záujem, je to celkom populárna vec a z roka na rok je o karikaturistov na akciách záujem väčší a väčší. Je to taký príjemný prvok a navyše, tí ľudia vždy dostanú svoj obrázok a je to veľmi príjemné. Práve na tých firemných akciách a teambuildingoch je to najlepšie. Ale chodím aj na večierky, rodinné oslavy, svadby.

Okrem toho, že kreslíte takto naživo na akciách, ponúkate aj kreslenie karikatúr z fotografií. Čo je Vám bližšie?

Zaujímavejšie je to určite naživo s tými ľuďmi a navyše, je to väčšia výzva. Doma, keď sa mi niečo nepodarí, vezmem nový papier a idem od začiatku. Tam sa to nedá. Ďalšia vec je, že keď kreslím naživo, vidím priamu reakciu, dostávam spätnú väzbu. A keď vidím, že sa to tomu človeku páči, je to pre mňa energia. Kreslenie z fotografie, to je zas niečo iné. Tam ide skôr o tú kvalitu spracovania kresby, mám na to viac času, ako tých päť až sedem minút, ktoré mám na jednu karikatúru na akcii. Pri kreslení z fotografií ide o hodiny, závisí to od formátu, farebnosti. Povedal by som to tak, že pri karikatúrach z fotografie ide skôr o akúsi umeleckú stránku, pri kreslení na akciách o tú spoločenskú.

Medzi Vašimi karikatúrami sa objavujú politici, športovci, známe osobnosti. Objednali sa u Vás sami alebo ste ich kreslili na objednávku pre nejakých ich fanúšikov?

Väčšinu politikov a športovcov, ktorých som kreslil, som kreslil na objednávku do časopisov. Raz som kreslil jedného politika aj súkromne, ako darček, ale zakázali mi zverejniť ukážku. (smiech) Na akciách som už kreslil viacerých spevákov, ktorí tam práve vystupovali. Napríklad Zuzku Smatanovú, to bolo veľmi príjemné, ona je taká milá osôbka.

Citlivou témou môžu byť politici a politický humor. Mali ste už v súvislosti s tým nejaké problémy? Napríklad žaloby?

Politický humor som robil pre jeden časopis v spolupráci s redakciou. Vždy sme vybrali nejakú tému, ktorá práve rezonovala a k tomu som urobil obrázok. Vymysleli sme dvoch susedov – jeden bol taký „natur Slovačisko“ a druhý doktor – a tí spolu cez plot riešili politické záležitosti. Bol to skôr humor, ktorý poteší a neurazí, čiže žiadne problémy a žaloby v súvislosti s týmto neboli.

Okrem karikatúr a politického humoru máte na konte aj viacerých maskotov. Ktorý z nich Vám najviac prirástol k srdcu?

Áno, jeden taký je. Robil som maskota pre známe slovenské hračkárstvo, s ktorým tá spolupráca aj naďalej trvá. A toho si tak najviac považujem, práca bola dotiahnutá do posledných detailov.

Ďalšou kategóriou Vašej tvorby je tá pre deti. Okrem spomínaných komiksov v časopisoch a ilustrácií v knihách máte aj vlastnú knihu – Hľadajte Bufiho a aj jej pokračovanie Hľadajte Bufiho II. Odkiaľ sa vzal nápad a prečo práve Bufi?

Nápad nie je úplne originálny, je to o postavičke, ktorá sa niekde hľadá, podobné knihy vyšli aj v Amerike. Mne sa vždy tieto kresby s množstvom postavičiek páčili a mal som to šťastie, že som sa zoznámil s jednou agentúrou, ktorá mi v rámci projektu dala možnosť urobiť takéto leporelo. Je to jeden veľký obrázok, vždy v inom prostredí, keďže Bufi je cestovateľ, a je ho treba v tých prostrediach hľadať. Jednu dvojstranu som robil asi mesiac. Na to obdobie dodnes spomínam veľmi rád. Bavilo ma to, ale na Slovensku je dosť veľký problém takúto knihu vydať, hoci sa všetky kusy do posledného predali a dodnes sa občas objaví e-mail s otázkou, či sa neplánuje dotlač. Žiaľ, zatiaľ sa nič také nechystá. Ktovie, možno na staré kolená... (smiech)

A čo iné knihy? Na ktorú ešte rád spomínate?

Je tu ešte jedna kniha spred pár rokov, Vesmírni piráti, na ktorú veľmi rád spomínam. Jej autor Ivan Holub má totiž pekný príbeh o tom, prečo vlastne vznikla. Raz na Vianoce, keď išiel kupovať svojim deťom darčeky, chodil po kníhkupectve a nenašiel nič, čo by považoval za vhodné. Bol presvedčený, že lepšiu by napísal aj on sám. A tak tú knihu pre deti naozaj aj napísal. Je to dobrodružný fantasy príbeh o zaujímavých tvoríkoch a Ivan mal veľmi jasnú predstavu o tom, ako by tie postavičky mali vyzerať. To bolo pre mňa nové, lebo dovtedy som vždy urobil návrhy, z ktorých sa vyberalo. Ale v tomto prípade som na postavičkách pracoval dovtedy, kým nespĺňali tie kritériá, ktoré mal Ivan v hlave, vo svojich predstavách.

Na čom pracujete v súčasnosti?

Najviac ma zamestnávajú karikatúry, chodím na akcie a tiež som sa zapojil do projektu Dni originality, ktoré prinášajú akýsi kúsok umeleckej tvorivosti do obchodných centier. Tento nápad ma nadchol, lebo v tej šedi betónových kociek sa zrazu objaví iný život, prichádzajú umelci so svojou tvorbou. Za sebou mám už niekoľko takýchto víkendov a ďalšie pred sebou. Je to pomerne náročné, keďže tam kreslím od rána do večera, ale rozdávanie úsmevu stojí za to.

Kde Vás v rámci tohto projektu môžeme najbližšie vidieť?

Najbližšie som 16. a 17. novembra v obchodnom centre v Poprade, 30. novembra a 1. decembra v Trnave a potom ešte 14. a 15. decembra v Košiciach.

Keby tam za vami prišiel niekto s tým, že by chcel karikatúru svojho domáceho miláčika, teraz je populárne chodiť venčiť psov do obchodných centier, dali by ste sa na to?

Keď si ľudia dávajú kresliť na objednávku rodinnú fotografiu ako karikatúru, občas sa stane, že tam nejaké to zvieratko je, tak ho nenakreslím verne, ale pridám napríklad úsmev. Zvieratko ako samostatný objekt som zatiaľ ešte nemal, takže uvidíme. Ale novinkám sa nebránim, minule som dokonca na jednej akcii nekreslil na papier, ale na tablet a priamo sa to premietalo na veľký monitor. Bolo to zaujímavé, malo to niečo do seba, takú pridanú spoločenskú hodnotu. A tak som si objednal tablet, že to skúsim aj takto po novom.

A viete si predstaviť, že by ste sa vzdali ceruzky a kreslili už len takýmto spôsobom?

Nie, to si neviem predstaviť. Ale ktovie, keď sa ma to opýtate o pár rokov... Ale v tejto chvíli to beriem ako niečo nové, čo chcem skúsiť. Je to niečo úplne iné, k čomu treba pristupovať inak ako k ceruzke a papieru.

Ako karikaturista ste aj čo to precestovali. Aký najexotickejší zážitok máte?

Raz som bol kresliť na Majstrovstvách Ázie vo futbale v Katare. Vtedy som počas troch týždňov kreslil takmer každý deň a kadekoho od Arabov, cez Japoncov až po Austrálčanov. Bolo to pestré a veľmi zaujímavé.

O tom, kde ste dnes, sme sa už dozvedeli. Kde sa vidíte zajtra?

Špeciálne plány do budúcna nemám. Najbližšie budú asi pokusy s tabletom, uvidíme, či sa nám podarí skamarátiť sa. (smiech)

Komentáre