Život

Vedeli ste, že...

"Nie všetko, čo nám povedali učitelia, musí byť pravda."

, 16. augusta 2013 14:00 Staré porekadlo hovorí: "Nie všetko je zlato, čo sa blyští." Platí to aj o našich vedomostiach. Nie všetko, čo sme sa naučili v škole, je pravdou, alebo ide iba o čiastočnú pravdu. O tom je ale kúzlo poznania. Čo sme sa nenaučili alebo nedozvedeli ako žiaci, zisťujeme ako starí harcovníci. O čo je pravda potom ohromujúcejšia?

Tak poďme teda na to. Vedeli ste že?

Európania sú jedna veľká rodina

V škole sme sa učili o národoch, kmeňoch a ich príbuzenských vzťahoch. Učili sme sa o Germánoch, Keltoch alebo Vikingoch. Vedci však zistili, že Európania majú bližšie príbuzenské vzťahy, ako sme si mysleli. Vedci z Kalifornskej univerzity Peter Ralph a Graham Coop urobili výskum, podľa ktorého zistili, že Európania medzi sebou zdieľajú veľmi veľa predkov. Porovnali dedičný genofond zo 40 európskych krajín viac než 2000 ľudí. Ich výskum potvrdili matematicko-štatistické štúdie. V priebehu 1000 rokov sa však niektoré gény stratili. Človek totiž odovzdáva iba časť svojich génov. Z toho vyplýva, že Brit si je najbližší s Britom, ale napríklad je bližší s Nemcom ako s Talianom.

Viedenský rezeň nie je tak celkom viedenský

Mäso nakrájané na hrúbku 1,5 cm naklepeme cez priesvitnú fóliu na rovnomernú hrúbku, okraje nakrojíme, aby sa rezne nekrútili, osolíme a okoreníme. Vajcia rozšľaháme s 2 lyžičkami oleja a vodou. Rezne postupne zľahka obalíme v múke, rozšľahanom vajci a strúhanke. Stačí, ak rezne do obaľovacej hmoty len zľahka položíme - a hotovo! Na rozpálenom oleji rezne vysmažíme z jednej aj druhej strany dozlatista.

Pri nasledujúcich riadkoch potečie nejednému čitateľovi slina. Reč je o Viedenskom rezni. Ale prečo je rezeň viedenský, vymyslel ho Viedenčan? Mnohí z nás prikývnu súhlasne hlavou. Je to však omyl. Viedenský rezeň má s Viedňou spoločné málo. Vymyslel ho alebo, presnejšie, inšpiroval sa talianskou kuchyňou poľný maršál Josef Radetzky. Keď si dal v Taliansku do úst prvé sústo teľacieho rezňa vo vajci, strúhanke a parmezáne, nemohol odolať ďalšiemu. Bola to pochúťka s názvom cotoletta alla milanese. Muselo mu to veľmi chutiť, lebo vyslal kuriéra do Viedne, aby pokrm pripravili Cisárovi Františkovi Jozefovi I. Nemali ale parmezán, tak mäso obalili v múke. Cisár sa olizoval až za ušami. Rezeň zaznamenal veľký boom. Keď Radetzky dorazil do Viedne a priniesol parmezán, nikto ho nechcel. Hitom sa stali múka a vajcia.

O ceste na Mesiac snívali už roky pred Kristom

Poznáte Julea Verna? Určite každý z nás má prečítaný aspoň jeden román od tohto svetoznámeho francúzskeho spisovateľa. Cesta na Mesiac je dielo, ktoré napísal v roku 1865 a opisuje v ňom, že na najbližšiu hviezdu k zemi vedie priama cesta, trvá 97 hodín a 20 minút. Tento fantasticko-dobrodružný román mnohí považovali za smerodajný a Vernovi sa pripisovali vlastnosti ako vizionár a človek, ktorý svojimi myšlienkami predbehol dobu o jedno storočie.

Určite sme sa niektorí učili v škole, že francúzsky románopisec bol prvý, kto hovoril o ceste na Mesiac. Nie je to však pravda. Známy matematik a vedec Johanes Kepler sníval o ceste na Mesiac už v 15. storočí, svedčí o tom jeho sci-fi príbeh Solemnium, v ktorom sníval svoj sen o takom dobrodružstve. No ani on nemá privilégium prvý. Satirik Lukian v 2. st. pred Kristom napísal svoj príbeh "Pravdivá história" a jeho hrdina húta, ako sa dostať na Mesiac.

Choroba je len jedna

Že nádcha vznika z nachladenia a bolenie hlavy od migrény? Dr. Young tvrdí, že všetko má základ v jednom. Dr. Robert Young, americký biochemik, mikrobiológ a vedec našiel odpoveď na túto otázku a svojím vedecky opodstatneným tvrdením šokoval laickú i odbornú verejnosť.

Dr. Young venoval 25 rokov svojho života výskumu ľudského tela v rovine ľudských buniek. Zistil, že nemôžeme hovoriť o viacerých chorobách, nakoľko existuje iba jedna choroba - prekyslenosť organizmu. Ľudský život je závislý na rovnováhe medzi kyselinami a zásadami v organizme. Na meranie kyslosti tekutín sa používa stupnica pH v intervaloch 0-14. Hodnota 7.00 je neutrálna, pod touto hodnotou sa nachádzajú kyslé, nad ňou zásadité (alkalické) hodnoty. Podľa neho okrem kyslých jedál a kyslých nápojov naše telo je vystavené ďalším kyselinám, ktoré sú produktom látkovej výmeny organizmu a našich negatívnych myšlienok.

Kofeín je neškodný

Milujete kávu alebo Coca Colu? Milovníci týchto nápojov sa často stretávajú s následujúcimi tvrdeniami: kofeín je návykový, negatívne pôsobí na naše srdce, alebo kofeín by nemali prijímať tehotné ženy alebo ženy, ktoré chcú otehotnieť. Podľa vedcov je to mýtus. Tvrdia, že podobne sú na tom tí, ktorí nakupujú či sledujú televíziu.

Kávičkári, ktorí prestanú piť kávu, majú príznaky ako bolenie hlavy a únava asi tak dva dni, potom to pominie. Preto odporúčajú prestať postupným znižovaním dávok. Dlhodobé štúdie nepotvrdili, že kofeín má na svedomí infarkt. A v poslednej rade tehotné ženy, ktoré pijú kávu a Coca Colu v rozumných množstvách, sa nemusia obávať komplikácií. Výsledky štúdií, ktoré sa zaoberajú príjmom kofeínu a časom príjmu, nedokázali s istotou, či konzumácia kofeínových nápojov znižuje pravdepodobnosť počatia.

Šimpanzy majú podobné vlastnosti ako človek

Dva tábory. Jeden tvrdí, že človeka stvoril Boh, druhý sa prikláňa k Darwinovej evolučnej teórii. Vedci však zistili, že medzi šimpanzom a človekom je veľmi blízko nielen nápaditou podobnosťou, ale aj čo sa vlastností týka. Sebeckosť alebo schopnosť spolupracovať nepredstavuje pomaly žiaden problém. Šimpanzy sa dokážu zariadiť podľa toho, čo im je v tom momente najprijateľnejšie.

Štúdiu zverejnili americkí vedci v časopise Proceedings of National Academy of Science. Experiment vykonali so šiestimi šimpanzmi a 20 deťmi do dvoch rokov. Dospeli k záveru, že šimpanzy majú určitý zmysel, ktorí im v divočine pomôže prežiť.

Komentáre