Život

Úspech made in Slovensko: Marián Paták dokázal, že i u nás sa to dá

"Nebojme sa chýb a nebojme sa urobiť prvý krok, ak chceme dosiahnuť úspech, tvrdí Marián Paták. Webmagazín sa pozhováral s týmto zaujímavým a úspešným človekom."

, 23. apríla 2014 12:00
Marián Paták Foto: Archív Marián Paták


Mnohí z nás si povedia, že podnikanie na Slovensku je ťažké a nereálne. Iste, keď si to poviete a pridáte k tomu i dôvody ako ekonomická situácia, zbytočná strata času či energie, tak máte pravdu. Vtedy je dobré poobzerať sa po stálom zamestnaní. Je však skupina ľudí, ktorí každé ráno vstávajú s vedomím, že dnes alebo zajtra im na účte výplata automaticky nepípne. Púšťajú sa do riešenia nových nápadov a prekonávajú problémy, ktoré s tým súvisia, aby si zabezpečili lepší životný štandard, po ktorom v konečnom dôsledku túži každý z nás.

K takýmto ľuďom patrí aj Marián Paták. Tvorca a spolumajiteľ jednej z najúspešnejších realitných sietí na Slovensku. Jeho príbeh je o to zaujímavejší, že začínal z ničoho. Napriek mnohým pádom a nezdarom sa vždy postavil a dokázal vytvoriť projekt, ktorý bol úspešný. Ako sám tvrdí, "chyby robíme preto, aby sme sa z nich učili. Nebojme sa ich a nebojme sa urobiť prvý krok, ak chceme dosiahnuť úspech!" Webmagazín sa pozhováral s týmto zaujímavým a úspešným človekom nielen o tom, ako funguje realitný trh na Slovensku, ale aj o jeho skúsenostiach, motivácii a chybách, ktoré v podnikaní urobil.

Povedzte mi, aké boli Vaše podnikateľské začiatky?

Som veľmi tvorivý človek. Už od detstva som bol neposedný. V 15 rokoch som začal hľadať niečo, čo by ma posúvalo v živote. Snažil som sa ísť inou cestou ako moji kamaráti a spolužiaci. V podstate som čakal na to a túžil po tom, že raz budem mať vlastnú firmu, aj keď to bolo v čase komunizmu veľmi ťažké. Bolo to také moje tajné prianie.

Ktoré sa nakoniec splnilo.

Ktoré sa splnilo. Prišla revolúcia v roku 1989 a nám sa otvorili nové možnosti, teda mohol som si spolu s kamarátom začať plniť sen. Keďže mám vzdelanie technického charakteru, tak sme začali s distribúciou satelitnej a inej audiovizuálnej techniky. Bola to moja prvá firma, kde sme začali a kde som si zarobil pár korún. Keď začínate podnikať, musíte tomu podmieniť všetko. Nám prvé biznis kroky pomohli naučiť sa, čo podnikanie vlastne je. Naučili sme sa tvrdej disciplíne, bez ktorej nemáte šancu uspieť. Nie je to iba o tom, že máte firmu a ostatné k vám príde samé. Musíte jej venovať veľa energie a času, aby ste sa mohli posunúť ďalej. Musíte sa naučiť počúvať a sledovať, čo sa deje okolo vás. Myslieť inak a o dva kroky dopredu ako konkurencia. To sa samozrejme nezaobíde bez chýb. Ak ich ale prijmete a poučíte sa, tak máte šancu na úspech.

Robili ste chyby i vy? Predpokladám, že áno, keďže dnes ste úspešný.

Nevyhol som sa im ani ja. Ak som chcel uspieť, musel som sa z nich učiť. Naša firma sa postupne rozvíjala a rástla. Na Slovensku sme zastupovali jednu japonskú značku, ktorá predávala autorádia. No nakoniec to skončilo tak, ako to na Slovensku zvyčajne chodí. Zobrali sme si ďalších spoločníkov, prišli nezhody a po siedmych rokoch tvrdej driny som odišiel s prázdnymi rukami. Toto boli začiatky so všetkým, čo k tomu patrí.

Bol to teda tvrdý pád, koniec v prvej firme?

Bolo to veľmi ťažké. Ako sa povie, na podlahu. Človek nemal ani korunu, narobené dlhy. Bol to klasický podnikateľský pád.

Ako ste sa z toho pozviechali?

Pomohlo mi to v tom, aby som si zhodnotil, čo som urobil zle. Ja som ten typ človeka, ktorý verí, že sa dá všetko zvládnuť. Ako sa hovorí, čo ma nezabije, to ma posilní. Chvíľu som hľadal, čo budem robiť. Dokonca som sa zamestnal v jednej spoločnosti ako obchodný zástupca. Vypracoval som sa na slušnú pozíciu, no po mesiaci v nej som odtiaľ odišiel. Nebolo to nič pre mňa. Riaditeľovi som položil kľúče od auta a kancelárie. Vo firme som narazil na pre mňa neprekonateľnú prekážku. A to, že nemôžem niečo zmeniť. Vo firme boli nastavené nejaké parametre, ktoré som nevedel akceptovať, čo ma stavalo do pozície - sám proti všetkým.

Odvážny krok v tak ťažkej pozícii. Čo bolo pre vás hnacím motorom?

Niečo dosiahnuť. Mám rád, že môžem veci nejako ovplyvňovať, nejako ich riadiť a tvoriť. Robiť tak, aby boli podľa mojich predstáv. Ak mám robiť kompromis, tak to radšej robiť nebudem. To je aj taký môj hnací motor po celý život. Buď budem robiť niečo poriadne, alebo to nebudem robiť vôbec. Takže som dal výpoveď. Nebolo to jednoduché, manželku som mal doma na materskej. Žiadny príjem a žiadna istota. No mal som veľké šťastie, že i napriek tomu ma manželka podporovala. Dodala mi veľmi veľa síl a energie na môj ďalší podnikateľský projekt.
Marián Paták Foto: Archív Marián Paták

Čo nasledovalo potom?

Po tejto skúsenosti som sa musel rýchlo rozhodnúť. Nechcel som to vzdať v žiadnom prípade. Začal som si teda tvoriť biznis plán, ktorý bol zameraný na služby. Predpokladal som, že práve tento podnikateľský zámer bude mať v blízkej budúcnosti rastúci trend. Zaujímavým paradoxom je, že firma, ktorú sme založili, sa volala Remax Courier Service. Nemyslel som vtedy, že aj ja raz budem robiť v realitách. Náš Remax nemal nič spoločné s realitnou spoločnosťou. Názov vznikol tak, že sme zobrali začiatočné písmená z kamarátovej prezývky "Rengén" a písmena z môjho mena podľa toho, ako ma familiárne volali Maroš - Max. Spojili sme to a vznikol Remax. Tu sa začala odvíjať moja ďalšia podnikateľská éra.

Opäť sa opýtam. Aké boli začiatky?

Najskôr sme robili všetko sami, potom s jedným kuriérom a postupne sme tím rozširovali. Firmu sme vybudovali z ničoho, až na 250 ľudí v rámci celého Slovenska. Inšpirovali sme sa spoločnosťami ako TNT alebo UPS. Postupne sme sa rozvíjali, vytvárali sieť pobočiek po Slovensku a začali sme rásť. Prichádzali lepší klienti. Za 5-6 rokov sme sa dostali do situácie, že si nás všimli veľké nadnárodné spoločnosti. Bolo to pre mňa veľmi prínosné obdobie, no zároveň veľmi náročné a stresujúce. Nútilo nás to ale posúvať sa ďalej a ďalej. Až nakoniec limity, ktoré sme v rámci našej krajiny dosiahli, sme nevedeli ďalej posúvať. Patrili sme k popredným kuriérskym firmám a rozmýšľali sme, čo ďalej. Písal sa rok 1999 a svet sa začal globalizovať. Na to, aby sme lokálny úspech pretavili na globálny, bolo potrebné dostať sa na zahraničný trh. Na spoluprácu sme preto oslovili nadnárodnú kuriérsku spoločnosť Fedex, ktorá u nás má svoje zastúpenie. Mala veľmi dobré zahraničné zastúpenie a renomé. Kooperovali sme na rôznych projektoch a spolupráca nakoniec vyústila do toho, že nás zastúpenie Fedexu kúpilo. Dlho sme rozmýšľali, či na takúto transakciu pristúpime. Ja som mal tesne pred štyridsiatkou a opäť mi niečo napovedalo, že v tomto smere nie už možnosť posúvať sa ďalej. Navyše, práca v tejto brandži je neuveriteľne stresujúca. Vždy trpíte, aké bude počasie, či príde kuriér na čas, či sú klienti spokojní. Boli to dosť dôležité indikátory, ktoré nás presvedčili firmu predať.

Je to pozoruhodný úspech. Prečo Vám to nestačilo? Mnohí by za to dali život.

Ten pocit bol veľmi jednoduchý. Dostali sme sa do fázy, keď sme museli riešiť veľmi veľké investície. Rádovo v desiatkach miliónov. Väčšie a viac zásielok si vyžadovali väčšie autá, priestory, systémy. Povedal som si, že ak by som do toho mal všetko investovať, stratil by som slobodu. Veľmi rád tvorím a v tomto prípade by som musel okrem iného riešiť personálne problémy, čo si vyžaduje tiež veľmi veľa energie. Ja ale radšej riešim biznis a nie problémy zamestnancov. A v tomto prípade by to bol pre mňa problém. No a v konečnom dôsledku sme od Fedexu dostali veľmi výhodnú ponuku, ktorá sa neodmieta.

Keď ste skončili, vedeli ste, že chcete robiť reality?

Vôbec som nevedel. K realitám ma doviedla náhoda. Riešili sme bytovú otázku, potrebovali sme väčšie bývanie. Začal som sa stretávať s realitnými maklérmi. Keď som sa pri hľadaní nového bývania začal v prostredí lepšie orientovať, zistil som, že realitný trh na Slovensku je úplná džungľa. Dnes je to už lepšie, ale vtedy... Pred ôsmymi rokmi to bolo strašné. Skonštatoval som, že keď tento trh môže fungovať takto, tak reality môže robiť asi každý. To bol moment, keď som si povedal, asi by som to vedel robiť lepšie.

Tak ste sa pustili do práce.

Tak sme začali rozmýšľať, ako by sme to robili. Na začiatku som nemal predstavu, ako začať. No môj kamarát, ktorý je teraz aj spoločník - Emil Barbuščák pracoval v realitách už asi desať rokov. Bol príkladom toho, ako sa dajú reality spravovať a predávať vzorovo a perfektne. Najskôr som začal riešiť prostredníctvom neho vlastné nehnuteľnosti. Tu som si vedel porovnať servis, ktorý mi poskytol on a ktorý mi poskytli iní makléri. Postupne som zisťoval, že všetko okolo realít je nejaké zahmlené. Nebolo zrejmé, kto stojí za realitnými kanceláriami. To ma utvrdilo ešte viac v tom, že to bude môj ďalší biznis. Oslovil som Emila, aby mi pomohol. Nechcel som budovať malú realitku, ale veľkú realitnú sieť. Najskôr sa na to pozeral s rezervou, no potom sme sa dohodli. Urobili sme koncept na franšízovej baze. Jediný náš konkurent vtedy bola realitná spoločnosť Remax.

Prečo franšíza?

Pre franšízu sme sa rozhodli preto, lebo to je jediný efektívny spôsob podnikania pri budovaní pobočiek. Mám veľa známych, ktorí sa snažili vytvárať pobočky v regiónoch, no nenašli správnych ľudí a firmy im skrachovali. Ti ľudia nemali záujem ani motiváciu niečo robiť. No ten, čo má niečo vlastné, tak ten motiváciu má.

A ako motivovala franšíza vás?

Keď sme zakladali našu realitnú sieť, tak franšíza bola na Slovensku iba v plienkach. Chodili sme na konferencie do Čiech a do Rakúska, aby sme zistil, ako tento systém funguje. Študoval som veľa literatúry. Potom som odišiel do Kanady na tri mesiace. Chcel som kúpiť nejakú licenciu, aby sme nemuseli budovať vlastnú značku. Samozrejme som potreboval zistiť, ako funguje realitný trh vo svete. Kanada je v tomto smere vzorový príklad. Výsledkom našej analýzy a skúsenosti bolo to, že financie, ktoré by sme museli investovať do takej licencie, by boli príliš vysoké a aj tak by sme museli systém prispôsobiť nášmu trhu. Slováci myslia ináč ako Američania. Začali sme preto budovať vlastnú franšízovu značku.

Nebolo to veľké riziko?

Bolo to náročné aj rizikové. Náš úspech závisel od toho, ako veľmi sme tomu verili. Ja neviem robiť niečo polovičato, do všetkého idem naplno. Tak sme začali riešiť, budovať našu vlastnú franšízovú štruktúru. Vytvorili sme si akýsi inkubátor, demo verziu, kde sme testovali jednotlivé obchodné prípady. Nemohli sme predať licenciu, keď sme nemali istotu, že to bude fungovať. No my sme sa od prvej chvíle tvárili tak, že máme sieť, ktorá je jedinečná a bezchybná. Trvalo rok, kým sme so značkou prišli na trh.

Kto boli vaši prví franšížoví partneri?

Boli to naši priatelia, ktorí nám verili. Prvých desať franšíz som predal ja sám vďaka referenciám z minulosti. Ľudia ma poznali ako človeka, ktorý už stál za úspešnými projektmi. Pre mňa to bola strašná zodpovednosť.
Marián Paták Foto: Archív Marián Paták

Koľko stojí vaša franšíza?

Celková investícia sa hýbe okolo 10 - 15-tisíc eur. Partner, ktorý sa rozhodne s nami spolupracovať, dostane kompletné know-how. Máme nástroje, ktoré mu pomáhajú. Pri tomto systéme, ako som už niekoľkokrát spomenul, je efektivita práce oveľa vyššia a spolupráca lepšia.

Ako sa na váš projekt pozerala konkurencia?

Konkurencia? Na čo sa tu hráme, pýtala sa na začiatku. Exkluzivitu na nehnuteľnosť, s ktorou sme prišli na trh, považovali za nerealizovateľnú. Verili sme ale tomuto konceptu. Výsledky sa dostavili už v krátkom čase. Paradoxne sa začali ozývať ľudia, ktorí žiadali, aby sme im nehnuteľnosť predávali iba my.

Opäť úspešný štart.

Áno. No potom prišla kríza. Do spoločnosti sme naliali veľké množstvo peňazí. Zrazu sa prestalo úplne predávať. Mali sme partnerov - asi desať kancelárii. Nechceli sme o nich a o spoločnosť prísť. Systém sme museli udržiavať, čiže sme doňho naliali ďalšie peniaze. V tomto ťažkom období sme sa ale viac zomkli, fungovala väčšia kooperácia. Trvalo asi rok, kým sme sa pozviechali. Predstavte si, že ceny vystrelia prudko hore, ako to bolo pred krízou. Sami sme sa divili, že sú ľudia schopní kúpiť nehnuteľnosť za takú cenu. Pred krízou medzimesačne stúpali ceny nehnuteľnosti o 1,5 až 2 percentá. Bolo to úplne šialené. A potom prudký pád.

Aký je recept, aby realitná spoločnosť prežila takúto krízu?

My rozdeľujeme kancelárie na tri skupiny. Prvé sú štandardné, ľudia, ktorí teraz predávajú reality, potom skúsia niečo iné a opäť niečo iné. Ide o obchodníkov, ktorí sa vezú na vlne trendu. Potom sú zabehnuté firmy, ktoré fungujú asi 15 rokov. Tie hľadali spôsoby predaja aj počas krízy. A nakoniec sú sieťové spoločnosti, niektoré krízu ustáli, niektoré nie. Výhoda však pri takých typoch tkvie v tom, že si vedia vzájomne pomáhať a kooperovať aj v ťažkých chvíľach.

S akou víziou ste išli do podnikania v realitách?

Od začiatku sme sa prezentovali ako slovenská firma. Stavali sme sa do pozície akejsi alternatívy na trhu. Pre reality sme sa rozhodli aj preto, že nehnuteľnosť vám odtiaľ nikto neodsťahuje. Tie sú jednoducho tu a ľudia - lokálni, ich budú stále predávať a kupovať iba na Slovensku. V tom vidím stabilitu. Aj od našich franšízantov chceme, aby vnímali sami seba ako lokálnu pobočku. Keď je kancelária na Liptove tak je liptovská, nie bratislavská. Celý realitný trh je o vzťahovom biznise.

Čo ste za sedem rokov dosiahli a aké sú ďalšie plány?

Dosiahli sme to, že sme postavili funkčnú firmu. Najlepšie to je vidieť v regiónoch. Správnou analýzou a prieskumom sa dokážeme dostať na úroveň firmy, ktorá tam funguje 15 rokov. Toto nám pomáha posúvať biznis veľmi rýchlo. Vybudovali sme sieť, ktorá funguje v rámci celého Slovenska. Nie je to síce stopercentné. Kríza nám zabrzdila ďalšiu expanziu, no z dlhodobého hľadiska by sme chceli fungovať tak, že budeme mať kancelárie v každom okresnom meste. Myslím si, že každé mesto je pripravené, aby tam naša kancelária bola.

Trh je malý a konkurencia veľká. Ako bojujete s nekalými praktikami?

Je to ťažké, trh je príliš malý, realitných maklérov a kancelárií zase veľa. Existujú rôzne asociácie, ktoré zastrešujú realitné spoločnosti, ako napríklad NARKS a podobne. No otázka znie, či sú dostatočne efektívni. Zastrešujú totiž kancelárie bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú korektné. Napríklad nás ani na spoluprácu neoslovili. Tak potom o čom je takáto asociácia. Za nás môžem povedať, že ak sa v našom systéme kancelária previní voči morálnym zásadám, pravidlám či nedajbože koná nezákonne, tak sme schopní ju jednoducho vypnúť.

Čo je tým impulzom, že vypnete kanceláriu?

Pre nás je veľmi dôležité obchodné meno. Každý franšízant musí prijať všeobecné obchodné podmienky, etický kódex a systém. Ak má partner vysokú mieru reklamácii, tak ju zrušíme, lebo pokazí meno nielen sebe, ale hlavne celému systému.

Čiže držíte nad kanceláriami aj morálny dohľad?

Áno, chceme nastaviť pravidlá tak, aby spoločnosť fungovala a zarábala peniaze jednotlivým franšízantom a aj nám.

Z Vášho pohľadu. Kde je na Slovensku najsilnejší realitný trh všeobecne?

Záleží na tom, čo je predmetom merania. Podľa počtu transakcií je biznis zaujímavý, či sme v Humennom alebo v Bratislave. Pretože bývanie je niečo, čo môžeme porovnať so základnou životnou potrebou, ktorú ľudia potrebujú. Kúpa nehnuteľnosti je zmena životnej udalosti. Odzrkadľuje životnú etapu, na ktorej sa nachádzate. To znamená, že aj na východe sú ľudia, ktorí potrebujú bývať, aj tam je dopyt po realitných službách. Ak sa na obchod pozeráme z ekonomického hľadiska, tak Bratislavský a Trnavský kraj je najsilnejší. Tu si treba uvedomiť, že trojizbový byt je rovnaký v Lučenci, Trnave aj Bratislave. V Lučenci však stojí 25-tisíc a v Bratislave 100-tisíc eur.

Marián Paták Foto: Archív Marián Paták

Ako sa vyvíjal realitný trh pred a ako sa vyvíja po kríze?

Po kríze to bolo veľmi hektické. Pred krízou začali ceny veľmi prudko stúpať. Boli vyššie ako reálna hodnota nehnuteľnosti. Pred krízou napríklad neboli príliš veľké rozdiely medzi najdrahšou nehnuteľnosťou v sídliskových bytoch a v centre. Teraz sa berie do úvahy lokalita či kvalita novostavby. Cena sa začína riešiť veľmi sofistikovane a odzrkadľuje kvalitu bývania.

Sú klienti fundovanejší?

Myslím si, že áno. Lebo boom, ktorý nastal a následný prepad naučil ľudí vnímať svoje investície. Dnes bežne predávame nehnuteľnosti, na ktoré ľudia platia hypotéky a nevedia ich predať ani za to, za čo ich kúpili. Sú stratoví, hodnota nehnuteľnosti kolíše. V takomto prípade je veľmi dobré využiť realitného makléra. Pokiaľ je fundovaný, pozná určité predikcie, ako sa bude lokalita, kde je nehnuteľnosť situovaná, vyvíjať. V praxi sa stretávame s dvoma typmi ľudí. Tí, ktorým je jedno kde bývajú a tí, ktorí nad bývaním rozmýšľajú. Keď sa pozrieme na Bratislavu, tak všeobecne Staré mesto bude vždy tá najlepšia investícia.

Čo považujete za dobrú nehnuteľnosť?

Otázka na čo? Na bývanie, investíciu - dlhodobú alebo krátkodobú ?

Podľa toho, ako si klienti vyberajú.

Musia mať motív. Budú tam bývať, podľa lokality. Závisí, či majú veľa alebo málo peňazí. Ďalší sú tí, ktorí chcú na nehnuteľnosti zarobiť. V takom prípade je najideálnejšie kúpiť najlacnejšiu nehnuteľnosť a dať ju do prenájmu. Aj keď to znie paradoxne, je to tak. Dokážete z nej urobiť percentuálne najvyšší výnos. A potom sú ľudia, ktorí kupujú byt z dlhodobého hľadiska a popritom ju chcú aj prenajímať. Nekorešponduje to však so ziskovosťou nehnuteľnosti. Lebo keď si ju kúpite, aby bola prispôsobená na vašu mieru, predajná cena nikdy nebude podľa vašich predstáv.

Čo preferujú klienti?

Kopírujú všeobecný životný cyklus. Začínajú v podnájme. Potom riešia bývanie cez hypotéku v dvojizbovom byte. Keď prídu deti, pozerajú sa po trojizbovom. V štyridsiatke začnú riešiť rodinný dom. Keď deti odídu, vracajú sa do menšieho domu alebo si kupujú menší byt.

Ako bojujete s prehnanými predstavami klientov o cene?

Povieme klientovi, že to nemá zmysel predávať za takú cenu. Cenová mapa je nastavená podľa istých parametrov, ktoré platia, hlavne, keď je v jednej lokalite viac rovnakých nehnuteľnosti a tá jeho je najdrahšia. Buď uveria alebo neuveria. Ak si nenechajú poradiť, za rok stratia viac akoby nehnuteľnosť predali za reálnu hodnotu. 80 percent klientov má prehnané predstavy. Do reality sa nám podarí uviesť asi 50 percent. Vo všeobecnosti je to veľký problém.

Sú nehnuteľnosti na cenovom dne alebo môžu ísť ešte nižšie?

V rámci Bratislavy sa začína cenová diverzifikácia. V horších lokalitách ceny klesajú a v lepších lokalitách ceny stúpajú. Bratislava - Ružinov, Karlova Ves, v týchto lokalitách ceny stúpajú. Rozdiel ceny je aj 20 percent. V tomto smere môžu ceny klesnúť aj stúpnuť.

Čo predáva nehnuteľnosť?

Pocit, cena. Sú ľudia, ktorí neriešia, kde budú bývať. Sú ľudia, ktorí kupujú emóciou, tu sa mi páči, tu chcem bývať.

Je slovenský realitný trh atraktívny pre zahraničie?

Pred krízou bol veľmi vysoký záujem zo strany írskych a anglických investorov. Teraz predávame ich nehnuteľnosti veľmi ťažko. Keď si kúpite apartmán v novostavbe, tak chcete návratnosť investície čo najskôr. Tá je však približne 25 až 30 rokov. Je to veľmi dlhá doba v rámci investícii.

Marián Paták Foto: Archív Marián Paták


Slovensko nie je pripravené na takéto investície?

Tu nejde o pripravenosť. Otázka skôr znie, komu tie nehnuteľnosti prenajať? V ekonomike to tak nefunguje. Lebo keď si byt zoberiete ako investíciu a nenájdete klientov, tak prosto strácate. A pritom sa stále stávajú nové a nové byty. Máme tu veľmi veľa developerských projektov, no ten záujem je diskutabilný. Ľudia na to jednoducho nemajú.

Môže tento jav ohroziť realitný trh na Slovensku, plus, keď sa k tomu pridá geopolitická situácia v stredoeurópskom a východnom regióne? Kríza na Ukrajine.

Určite. Všetci verili, že Tatry sa rozbehnú aj vďaka ruským turistom. Predstavy sa však nenaplnili. Zlatý týždeň prejde a čo potom?

Aký je liek na stabilizáciu realitného trhu?

Ja si myslím, že je to stabilná ekonomická situácia. Štát by mal vytvoriť nástroje, ktoré pomôžu rozhýbať realitný trh, napríklad úľavami v rámci daní. Tým pádom podporí služby. Keď vládne v spoločnosti neistota, tak si ľudia hypotéku nezoberú. V mestách je až 70 percent bývania financované cez hypotéky.

Čo vás v tomto ťažkom podnikaní motivuje?

Energiu mám od narodenia. Veľmi veľa veci riešim, rozmýšľam nad nimi. Všetko chcem urobiť maximálne dobre, ako sa dá a hlavne nečakať. Snažím sa do vecí ísť naplno. Mám známych, ktorí veľmi veľa a často analyzujú a za ten čas im odišiel vlak. Myslím, že treba mať rešpekt, poznať mieru rizika, ale treba urobiť rozhodný krok. Ak sa pomýlite, nevadí, už som to spomínal, z chýb sa poučíte, veci potom dokážete pochopiť v širších súvislostiach. Ja som v živote robil chyby, no tie ma vždy posúvali dopredu. Chyby patria k podnikaniu.

Ako rozdeľujete prácu a rodinu?

Rodina doplatila na moje podnikanie. Keď som bol mladší, veľmi veľa času som venoval práci, nielen v kancelárii, ale aj doma. Teraz sa to snažím obrátiť a vynahradiť jej stratený čas.

Komentáre