Život

Sviečková manifestácia sa pripomína ako pamätný deň

"Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, bola predzvesťou Nežnej revolúcie z novembra 1989, ktorá už priamo viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. "

TASR, dnes 10:23 Bratislava 25. marca (TASR) - Pred 38 rokmi sa v Bratislave konalo verejné zhromaždenie známe ako Sviečková manifestácia. Do novodobých dejín Slovenska sa zapísala ako jedna z najväčších demonštrácií proti totalitnému komunistickému režimu v bývalom Československu.

Pokojné zhromaždenie prevažne veriacich ľudí, proti ktorým násilne zakročili bezpečnostné zložky, zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Tí požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a takisto dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo aj širší občiansky rozmer.

Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, bola predzvesťou Nežnej revolúcie z novembra 1989, ktorá už priamo viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky.



Úvahy o zorganizovaní manifestácie sa rodili už v novembri 1987, keď sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Petičnú iniciatívu podporil aj podpredseda Svetového kongresu Slovákov (SKS) a hokejista Marián Šťastný, ktorý sa považuje za iniciátora myšlienky Sviečkovej manifestácie.

Bývalý kanonier Slovana Bratislava, československej reprezentácie a po emigrácii do Kanady aj tímov NHL Quebec Nordiques a Toronto Maple Leafs sa začiatkom roka 1988 spojil s vtedajším predsedom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku Pavlom Arnoldom a s bratom Jána Čarnogurského Pavlom, ktorý v tom čase pôsobil v Kanade. Výsledkom ich stretnutia bol list adresovaný Jánovi Čarnogurskému o pláne pripraviť nenásilný protest v Bratislave.

List preniesla zo Švajčiarska do Bratislavy Šťastného svokra Valéria Malinovská vo futre svojho klobúka. Šťastného plán bol, že manifestácie sa budú okrem Bratislavy konať aj v iných európskych mestách pred zastupiteľskými úradmi ČSSR. Napokon sa okrem Bratislavy demonštrácia uskutočnila len v Ríme.

Šťastného nápad si osvojili aktivisti tajnej cirkvi a začali s prípravami bratislavskej manifestácie. Medzi hlavných organizátorov patrili František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Rudolf Fiby a ďalší členovia katolíckeho disentu.

Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady však zhromaždenie zakázali a bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR vyhlásili dokonca mimoriadnu bezpečnostnú situáciu.



Bezpečnostné orgány veriacich vystavovali aj tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách. Študenti dostali pokyn odcestovať z Bratislavy na víkend domov. Aj duchovní, organizovaní v združení Pacem in terris, vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Verejná bezpečnosť (VB) pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra Bratislavy. Zadržali aj viacerých organizátorov, napríklad Mikloška či biskupa Korca.

Aj napriek opatreniam štátnej moci sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 na Veľký piatok o 18.00 h zhromaždili tisícky prevažne veriacich ľudí. Po zaspievaní štátnej a pápežskej hymny sa začali modliť a zapaľovať sviečky.

Na Hviezdoslavovo námestie dorazili aj bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane vtedajšieho ministra kultúry a básnika Miroslava Válka sledovali zásah proti účastníkom pokojnej demonštrácie z hotela Carlton.

Príslušníci VB napokon zasiahli, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili aj vodné delá. „Kropiť, kropiť“ znel povel pre policajtov, ktorí obsluhovali vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia.

V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR.

Význam Sviečkovej manifestácie ako vystúpenia občanov proti totalitnému režimu sa odzrkadlil aj v dobovej publicistike. Už tri mesiace po demonštrácii vyšla v Rakúsku pod gesciou Alice Frühwaldovej kniha Bratislavský veľký piatok s podtitulom Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988.

Ani iniciátor myšlienky Sviečkovej manifestácie Šťastný si nebol istý, ako sa akcia v Bratislave uskutoční a aký bude mať priebeh a medzinárodný dosah. V tom čase bol v torontskom hoteli, kde sa aj s ďalšími spolupracovníkmi pripravoval na pohreb Štefana Romana, bývalého predsedu SKS.

Šťastného zásluhy v boji proti totalitnému režimu ocenil 13. novembra 2016 Ústav pamäti národa tým, že mu udelil cenu Statočný v našej pamäti a našom srdci - mimoriadne ocenenie za odpor voči jednému z totalitných režimov v 20. storočí na Slovensku.

Komentáre