Život
Slovenka sa plavila v Arktíde, čo tam zažila?
Alena Klepochová, 21. augusta 2013 10:00
Ľubke sa podarilo vyzbierať v rámci súťaže najviac podpisov pod podpornú petíciu, ktorá žiada vyhlásenie Arktídy za chránenú oblasť. Tá by mala zabezpečiť, že v Arktíde nebude prebiehať priemyselná činnosť, ako je ťažba ropy či priemyselný rybolov. Vďaka Slovenke pribudlo minulý rok za krátky čas pod petíciu 1500 podpisov. Dnes má petícia už viac ako 3,6 milióna podpisov.

Všetko sa udialo veľmi rýchlo a doteraz nemôžem uveriť, že sa toto všetko stalo skutočnosťou. Na začiatku bola len viera v dobrú vec, snaha podporiť pre mňa veľmi zmysluplnú akciu, a to zachrániť Arktídu. Všetko do seba zapadlo, pridalo sa ku mne veľa ľudí a vďaka nim som vyhrala "súťaž" a dostala sa cez organizáciu Greenpeace na misiu.
Aký bol impulz, ktorý vás priviedol k snahe zachrániť Arktídu pred ropnými spoločnosťami?
Asi viera, že aj mala kvapka je viac ako nič. Každý jeden človek je veľmi dôležitý a nečinné prizeranie a ľahostajnosť sú jedny z najhorších ľudských slabosti. Čím viac som sa o celej situácii v Arktíde dočítala a dozvedela od ľudí zasvätených veci, tým silnejší som mala pocit, že aj ja môžem niečo zmeniť a že to zmeniť chcem.

Cesta za Polárny kruh na “Arctic Sunrise” bola jedným z mojich najsilnejších zážitkov. Polnočné západy slnka, neskutočné ticho a nekonečno bolo veľmi čarovné. Spojenie prekrásnej prírody a Greenpeace aktivistov, dobrovoľníkov, ktorí sú spojení dušou za záchranu zraniteľnej prírody a živých tvorov je neskutočné. Zasvätili svoj život, svoju prácu za to, aby bol život na Zemi lepší a čistejší z ekologického hľadiska. Patri im môj obdiv a som poctená, že som mala možnosť byť toho súčasťou.
Ako ste zvládli pobyt na lodi, nie je to asi pre každého jednoduché.
Život na lodi bol skvelý zážitok. Boli sme súčasťou tímu a tiež sme sa zúčastňovali každodenných úloh a aktivít ako napríklad upratovanie. Aj to patri k pobytu a práci na lodi. Podmienky a priestory sú limitované, treba si zvyknúť a byť celkovo pripravený, hlavne keď budete na lodi 3 - 4 mesiace, ale ja osobne nemám problém sa aklimatizovať k akýmkoľvek podmienkam. Jediné, čo mi trvalo trochu dlhšie, bola aklimatizácia na morskú chorobu, ale aj na to sa dá zvyknúť.
Problematika ochrany životného prostredia vás zaujímala od malička?
Od maličká milujem prírodu, zvieratá a všetko živé. Neviem, kedy prišiel aj záujem o enviromentálne otázky, ale jednoznačne moja láska k prírode je tu so mnou od detstva, tak ako ma rodičia viedli k láske a rešpektu k nim a nie k deštrukcii.
Ako sa tento váš záujem prejavuje v bežnom živote?
Keďže žijem v Anglicku, kde je podľa mňa veľmi dobre riešený systém triedenia odpadu, triedim samozrejme tiež. Uprednostňujem podľa možnosti eko-kozmetiku, rovnako prípravky do domácnosti, pokiaľ je to možné uprednostním biopotraviny pred tými klasickými. Chodím do práce aj z práce pešo, auto nepoužívam a hromadnú dopravu využívam iba na presuny do ďaleka.

Angličania žijú určite viac ekologicky, ale nie vždy je to spôsobené podľa mňa iba ich eko-uvedomelosťou. Je to aj prístupnosť rôznych foriem eko-života, ktorá je maximálne dostupnejšia ako u nás. Napríklad spomínaný systém triedenia, biopotraviny, eko-výrobky, ktoré si vďaka vyššiemu životnému štandardu môžu ľahšie dopriať a je toho oveľa viac k dispozícii. Je pre nich jednoduchšie vnímať aj túto úroveň života, keďže existenčné problémy trápia menšiu časť obyvateľstva.