Život

Zrod slovenskej komunity v Amerike

"K najvýznamnejším Slovákom, ktorí sa pričinili o stabilizáciu a vybudovali silnú slovenskú základňu v Amerike, patril Štefan Furdek."

, 5. februára 2014 12:00

Zasľúbená zem, továreň na sny či zem neobmedzených možností, tieto a mnohé ďalšie prívlastky sa spájajú s Amerikou. A boli to práve tieto, nazvime ich pojmy, ktoré lákali nielen Slovákov, ale aj mnohé iné národy, aby si kúpili lodný lístok smer Amerika. Na konci 19. storočia zasiahla veľká vlna vysťahovalectva aj Uhorsko a zviezli sa na nej aj Slováci. Zlá hospodárska situácia a chudoba nútila jednotlivcov alebo celé rodiny, aby opustili svoje domovy. Prvá veľká skupina prisťahovalcov z Rakúsko-Uhorska prichádza do Ameriky okolo roku 1861.

V roku 1872 známy slovenský cestovateľ Daniel Šustek prichádza do New Yorku, o päť rokov neskôr si v Iowe kúpil 80 akrov zeme a chcel tam zriadiť slovenskú kolóniu. Ďalšia veľká slovenská kolónia sa vytvorila v meste Streator v štáte Illinois. Usádzajú sa tu hlavne ľudia z chudobných krajov akými boli Spiš alebo Gemer. Išlo zväčša o remeselníkov alebo robotníkov. Jeden z priekopníkov organizovaného krajanského života Štefan Furdek hovorí, že „uhlie a železo zamestnáva najviac Slovákov v Amerike“. To aj určovalo, kam na pôde USA smerovali prúdy našich vysťahovalcov a v ktorých mestách sa usadzovali. Polovica našich krajanov našla svoj nový domov v štáte Pennsylvánia. Mesto s najväčším počtom Slovákov bol Clevlend, ktorý dodnes patrí k tým popredným, kde sa nás vo svete zoskupuje najviac.

Do Ameriky odchádzali a stále odchádzajú ľudia s rôznymi osudmi a plánmi do života. Niektorí boli úspešní, iní sa sklamali a vrátili sa domov. Poďme sa ale pozrieť na tých, ktorí do Ameriky odišli, uspeli a budovali tam základy slovenskej spoločnosti. Tak napríklad prvý Slovák, ktorý pracoval vo verejných službách USA, bol rodák z Kľušova pri Bardejove a volal sa Ján Olejník. Do Ameriky prišiel okolo roku 1853 a žil v New Yorku. Pracoval ako policajt.

Zo susednej dediny z Kobyl pochádzal zase Anton S. Ambrose. Jeho zásluhou začali vychádzať noviny "Slovák v Amerike," ktoré vydávali v meste Plymount Pennsylvánia. Periodikum sa stalo vplyvným médiom medzi Slovákmi a v istom čase slúžilo aj ako úradný orgán poisťovne Jednota. Slovák v Amerike vychádza dodnes a patrí k najstarším vychádzajúcim časopisom v slovenskom jazyku v Amerike.

Boli však aj takí, ktorí sa na pokyn maďarských úradov snažili rozoštvávať slovenskú komunitu v zámorí. Jedným z nich bol i kňaz Kossalko Jožka. Pochádzal z Veľkého Šariša a bol agentom Budapešti, do USA prišiel v roku 1884. Jeho úlohou bolo rozkladať a ničiť slovenské povedomie. Komunita však v tom čase bola už tak silná, že jeho snahy vyšli na zmar. Kossalko sa zapísal do povedomia zahraničných Slovákov azda najnegatívnejšie. Nakoniec sa vrátil do Horného Uhorska. Zomrel v Prešove v roku 1911.

Slováci pokračovali v budovaní svojej identity cez rôzne cirkevné a spoločenské spolky. Slováci v meste Hazleton v Pennsylvánii si založili slovenskú katolícku osadu. Luteránsky pastor Cyril Droppa oficiálne založil prvú slovenskú luteránsku osadu v meste Streator v štáte Illinois. V meste Plymount v Pennsylvánii bola založená slovenská osada Sv. Štefana. Slováci remeselníci, ktorí pracovali v priemysle na spracovanie medi a žili v mestách Bayonne, Yonkers a New York, si založili podporný spolok Slovákov pracujúcich v priemysle na spracovanie medi (Slovenské klafnere).

Slovák, ktorý stmelil Slovákov

K najvýznamnejším Slovákom, ktorí sa pričinili o stabilizáciu a vybudovali silnú slovenskú základňu v Amerike, však patril Štefan Furdek. Rodák z Trstenej za oceán odišiel v roku 1882. Usadil sa v Clevlende, kde pôsobil ako farár a šíril osvetu medzi Slovákmi. Založil tu slovensku osadu sv. Ladislava z Clevelandu. Stal sa prvým správcom Our Lady of Lourdes Catholic Church. V ňom slúžil 32 rokov.

Patrí k vedúcim predstaviteľom slovenských organizácií v USA, založil fond na podporu národného života na Slovensku a organizoval protestné zhromaždenia amerických Slovákov a ostatných Američanov proti národnostnému útlaku Slovákov v Uhorsku. Jeho organizačná práca bola poznačená katolicizmom. Zaslúžil sa o rozvoj slovenských škôl v USA a napísal pre ne niekoľko učebníc a čítaniek. Pre žiakov prvej triedy ľudovej školy zostavil stroj na vyučovanie čítania a počítania. V roku 1900 si dal túto mnemotechnickú pomôcku patentovať.

Bol spoluzakladateľom Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA, Matice slovenskej v Amerike a prvým predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Vydával a redigoval týždenník a kalendár Jednota, zábavný týždenník Šíp a náboženský mesačník Viera.

Od tohto momentu sa odvíjali ďalšie osudy Slovákov, ktoré boli viac aj menej úspešné.

Komentáre