Život

Moslimom začal ramadan. Čo o ňom vieme alebo nevieme?

"Pôst u moslimov patrí k piatim pilierom viery, ktoré musí dodržiavať každý veriaci."

, 12. júla 2013 14:00 Tak, ako sa kresťania pripravujú na Veľkú noc veľkým pôstom, aj moslimovia považujú pôst - Saúm za jeden z najdôležitejších prejavov viery. Patrí k piatim pilierom viery. Ramadan, deviaty mesiac roka podľa islamského lunárneho kalendára je pohyblivý. Preto vychádza každý rok na iný mesiac v slnečnom kalendári, ktorý je o 11-12 dní dlhší. Minulý rok vyšiel Ramadan na 20. júl a skončil 18. augusta. Tento rok Ramadán pripadol na 10. júl. Historické pramene hovoria o tom, že v tomto mesiaci boli zjavené prorokovi Mohamedovi prvé verše Koránu - posvätnej knihy Islamu. Nazýva sa aj obdobím Lajlat al-Qadr.

Počas Ramadanu musí každý moslim dodržiavať striktný pôst. Postiť sa znamená zriekať sa od úsvitu do západu slnka určitých vecí, ktoré islam zakazuje (akékoľvek jedlo, pitie, fajčenie a sexuálnu zdržanlivosť). Delí sa na dve kategórie:

- povinnú (fard) - teda povinný pôst, ktorý sa skladá z pôstu v Ramadáne - odčinenie (kaffara), pôst po prísahe (nadhr)

- dobrovoľnú (tatawwu´) - dobrovoľne sa moslimovia môžu postiť počas roka na základe toho, že Prorok (pokoj a mier s ním) mal vo zvyku postiť sa aj počas roka. Pôst môžu prerušiť ťažko chorí, tehotné ženy a deti.

Moslimovia tvrdia, že na Ramadan sa treba tešiť, lebo ide o požehnaný mesiac, ktorý Alláh daroval celému moslimskému svetu.

Ramadán včera a dnes

Akým spôsobom sa Ramadán vlastne začína alebo celebruje? Známy orientalista Edward William Lane sa venoval otázke pôstu moslimov v 19. storočí v Káhire. Tento odporník na Islam píše, že práve v Egypte - Káhire sa venuje veľká pozornosť sledovaniu toho, kedy príde nový mesiac. Je to dôležitý moment tak pre učencov, ako aj pre ďalších moslimov.

Noc, kedy sa očakáva nový mesiac ramadán, sa nazýva Noc videnia. Niekoľko pozorovateľov v tom čase sleduje v púšti hviezdy a jasnú oblohu. Ak jeden z učencov zbadá nov, považuje sa to za dostatočný dôkaz toho, aby sa vyhlásil pôst. Na tento verdikt čakajú mlynári, pekári a ďalší remeselníci. Vytvorí sa procesia, ktorá smeruje k najvyššiemu sudcovi kádimu. Počas toho volajú: "Požehnanie! Bože, požehnaj proroka!"

Keď príde procesia ku kádímu, všetci sa rozdelia na skupiny, ktoré o výsledku pozorovania informujú celé mesto, a to buď pokrikom "Pôst, pôst!", alebo, v prípade, že ešte nebol potvrdený nový mesiac, volajú: "Zajtra je mesiac ša´bán, ešte sa nepostite!" V takomto prípade si muslimovia ešte môžu dopriať jedlo, pitie a fajčenie. Mešity sú vyzdobené lampami visiacimi nad vchodmi, ktorých svetlo označuje, či je mešita otvorená celú noc, alebo nie. Keď už nadíde ramadán, fajky v rukách vystriedajú ružence.

"Keď si porovnáme ramadán v minulosti a dnes, vidíme, že aj keď sa mnoho zmenilo, a to hlavne pod vplyvom technického rozvoja, fenomén ramadánu ako neoddeliteľnej súčasti náboženských rituálov zostáva takmer bez zmeny. Ak by sa nám naskytla možnosť preštudovať si jeho slávenie ešte v stredoveku, prišli by sme pravdepodobne na to, že mnohé črty zostali úplne rovnaké. Ak sa večer v tomto období poprechádzame vysvietenými uličkami starej Káhiry a cestou z folklórneho predstavenia eposu o kmeni Banú Hilál sa zastavíme v starobylej čajovni na šálku čaju a vodnú fajku, zažijeme práve tú sviatočnú atmosféru, ktorá robí ramadán ramadánom, " konštatuje bývala diplomatka Emíre Khidayer, ktorá má slovensku mamu a irackého otca.

Zaujímavosti o Ramadane

Od svitu do západu slnka moslimovia počas pôstu nezjedia ani omrvinku a nevypijú ani kvapku žiadnej tekutiny. To znamená žiadna voda, žiaden alkohol. Počas toho sa veriaci zdržiavajú aj pohlavného styku. Keď slnko zapadne, navštevujú sa, jedia a modlia sa.

Pôst patrí k piatim pilierom viery Islamu. Šaháda - vyznanie viery. Toto dosvedčenie viery vyznáva každý veriaci moslim. Salá - moslim sa musí povinne modliť päťkrát denne. Saúm je už spomínaný pôst. Zaká je pomoc ľuďom v núdzi a Hadždž povinná púť do Mekky, ktorú by mal správny moslim absolvovať aspoň raz v živote.

Pôst počas ramadanu nemusia dodržiavať tehotné ženy, chorí a starí ľudia, deti v predpubertalnom veku. Ak moslim počas ramadanu pôst poruší, musí ho dohnať v čo najkratšej dobe.

Typické jedla v čase ramadanu sa líšia od oblasti, kurča, ryža sladkosti. Datle sú tradičným jedlom ramadanu. Datle sú aj prvým jedlom po pôste. Zapíjajú ho šťavou z datlí jallab.

Posledné jedlo, ktoré sa servíruje pred pôstom, sa volá suhúr. Prvé jedlo, ktoré moslimovia jedia po pôste, sa volá iftár.

Tí, ktorí úspešne prešli ramadanom, pre nich nastáva sviatok íd al-fitr a hodujú tri týždne.

Čas ramadanu sa každý rok mení. Ramadan je podľa islamského lunárneho mesiaca oproti slnečnému kalendáru kratší asi o 12 dní.

Moslimovia počas ramadanu aj napriek pôstu priberajú. Je to dôsledok toho, že celý deň nejedia, ale hodujú večer po západe slnka. Jedla sú pritom ťažké a vysokokalorické.

Sunniti, takzvaní praví nástupcovia Mohameda, maghribskou modlitbou ukončujú pôst skôr ako Šiiti. Často je ešte slnko nad obzorom.

Čoraz častejšie sa stáva, že moslimovia svojich synov pomenúvajú Ramadan. Súvisí to s ich silnou vierou.

Ramadan na Slovensku

Ramadan a s ním súvisiaci pôst nedodržiavajú iba veriaci v moslimských krajinách. Príkladom je mladý Bratislavčan Miguel Mitchél, ktorý konvertoval na islam. O pôste hovorí: "Znamená to pre mňa možnosť duchovnej očisty a priblíženia sa k Bohu. Je to posvätný mesiac, keď sa má človek viac než inokedy snažiť byť čo najlepším. Počas pôstu by mal prečítať Korán a čo najviac sa venovať duchovným veciam." Ako dodáva, je to pre neho výnimočné obdobie, a preto dodržiava pôst, tak ako je predpísaný. "Inak by to ani nemalo zmysel. Poruším ho len v prípade, že ochoriem, pretože vtedy sa nesmie postiť. Rovnako je to aj v prípade, ak cestujem v tom čase." Viera je pre neho to, čo ho poháňa vpred. Zmysel života.

Komentáre