Život

PRIESKUM: Vedu v EÚ ovládajú muži, slovenské ženy dosahujú priemer

"Kým v roku 2016 bola na Slovensku iba tretina žien - vedkýň, v roku 2017 ich počet stúpol o viac ako 6500 na úroveň 38.000."

TASR, 13. februára 2019 10:00

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Svetu vedy a techniky v Európskej únii dominujú muži. V EÚ je ich podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat takmer 18 miliónov, čo je 59 percent zo všetkých vedeckých pracovníkov. Na Slovensku sa situácia v prípade žien postupne zlepšuje. TASR o tom informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Kým v roku 2016 bola na Slovensku iba tretina žien - vedkýň, v roku 2017 ich počet stúpol o viac ako 6500 na úroveň 38.000. So 40-percentným podielom tak Slovensko dosiahlo takmer európsky priemer (41 percent). V susedných krajinách pracuje vo vedeckej oblasti viac žien v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku.

"Prieskumy ukazujú, že nerovnosť mužov a žien vo vzdelávaní v odboroch veda, technológie, inžinierstvo a matematika sa prehlbuje. Ženy v rámci krajín G20 vlastnia len desať percent vedeckých patentov. Ak by tento trend pokračoval, mužov by dobehli až v roku 2080," uviedla Buchláková.

Ako doplnila, len desať percent z inovatívnych startupov, ktoré hľadajú investície do rizikového kapitálu, založili ženy. "Začínajúce podniky vo vlastníctve žien dostávajú od investorov o 23 percent menej finančných prostriedkov ako tie, ktoré založili muži," povedala.

V piatich krajinách EÚ majú prevahu v oblasti vedy a techniky ženy - v Lotyšsku (57 percent), Bulharsku a Litve (po 53 percent), Portugalsku (51 percent) a Dánsku (viac ako 50 percent). Menej ako tretinu z celkového počtu vedcov a inžinierov tvoria ženy v Maďarsku a Luxembursku (po 25 percent), Fínsku (29 percent) a Nemecku (33 percent).

"Slovensko sa postupne zlepšuje v celkovej inovatívnosti, stále však patrí k prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín sveta. Podľa Globálneho inovačného indexu, ktorý každoročne vydáva OECD, patrí za rok 2018 krajine 36. priečka. Index sleduje napríklad inovatívne vstupy a výstupy krajiny, koľko do výskumov investujú samotné univerzity, či počet patentov," uzavrela Buchláková.