Život

Slováci si prezidenta nevážia, tvrdí vtedajší poradca R. Schustera

"Aký je protokol pri odovzdávaní prezidentského úradu? O tom a o význame prezidenta nám porozprával Jozef Leikert - osobný poradca bývalého prezidenta Rudolfa Schustera."

, 15. júna 2014 6:00

Po boku prezidenta Rudolfa Schustera stál ako hovorca a neskôr ako osobný poradca. Prof. PhDr. Jozef Leikert pomáhal prvému prezidentovi, ktorého si Slováci volili v priamych voľbách, pri dôležitých štátnických rozhodnutiach. Profesor Leikert sa tiež osobne podieľal na protokolárnych záležitostiach v čase, keď prezident Rudolf Schuster odovzdával úrad svojmu nástupcovi Ivanovi Gašparovičovi. Webmagazín sa s ním stretol pri príležitosti inaugurácie Andreja Kisku za prezidenta, aby nám porozprával o tom, ako taký ceremoniál prebieha a tiež o samotnej úlohe a význame prezidenta pre Slovensko a Slovákov.

Po desiatich rokoch dnes do prezidentského kresla zasadne nová hlava štátu. Vy ste boli pri tom, ako sa s funkciou lúčil pán prezident Rudolf Schuster a odovzdal ju nastupujúcemu prezidentovi pánovi Ivanovi Gašparovičovi. Ako vyzeral celý ceremoniál a aký bol protokol?

Ako osobný poradca pána prezidenta som dbal na to, aby boli rozlúčka s úradom a privítanie novej hlavy štátu čo najdôstojnejšie a najsrdečnejšie. Spočívala v tom, že pán Schuster vyšiel na nádvorie pred prezidentský palác, kde sa s budúcim prezidentom a s jeho manželkou zvítal. Odtiaľ sa potom spoločne vybrali do paláca. Uviedol ho ako majiteľ domu, v kancelárii potom spolu viedli neformálny rozhovor. Dbali sme aj na to, aby nový prezident odprevadil končiaceho prezidenta z prezidentského paláca.

Do prezidentskej kancelárie ste nastúpili až po inaugurácii Rudolfa Schustera za prezidenta. No ako blízky spolupracovník prezidenta a človek, ktorý má bohaté skúsenosti z prípravy najvyšších štátnických akcií, určite viete, v čom spočíva príprava takéhoto ceremoniálu.

Nie je to nič špecifické. Pre odborníkov, ktorí protokol pripravujú, je to rutinná záležitosť. Nelíši sa od návštevy najvyšších štátnych predstaviteľov zo zahraničia. Inaugurácia prezidenta samozrejme má záväzné pravidlá a tradície, ktoré sa dodržiavajú. Miesto, kde bude prezident inaugurovaný, v tomto prípade Reduta. Veľký dôraz sa samozrejme kladie na prísahu, ktorú musí prezident zložiť, ako ju prečíta, kde bude stáť predseda Ústavného súdu SR. Protokolárni odborníci dbajú na zasadací poriadok. Musia byť zabezpečené trasy, kadiaľ pôjde nový prezident na svätú omšu – Te Deum, do Domu Sv. Martina. Po ceste do kostola sa stretáva s ľuďmi, zdraví ich a víta sa s nimi. Tu chcem vyzdvihnúť, že tento zvyk zaviedol práve pán Schuster. Ostatné zvyky a tradície, ktoré budú nasledovať a prípadne ich prevezmú ďalší prezidenti, závisia od nového prezidenta a tímu, ktorý s ním spolupracuje.

Aké zvyky zaviedol prezident Rudolf Schuster?

Pán prezident v deň svojej inaugurácie navštívil tri miesta. Mohylu na Bradle a Košariská, aby položil kyticu a veniec na hrob Milana Rastislava Štefánika. Potom sa zastavil v Modre, kde položil veniec na hrob Ľudovíta Štúra. A na záver sa zastavil v Slávičom údolí pri hrobe Alexandra Dubčeka. Túto tradíciu dodržiaval každoročne počas celého svojho funkčného obdobia. Aj takým spôsobom chcel zdôrazniť a vyzdvihnúť odkaz týchto velikánov.

Ďalšiu tradíciu, ktorú zaviedol, bolo symbolické viazanie troch Svätoplukových prútov. Bol to akt, na ktorom sa zúčastnili všetci traja najvyšší ústavní činitelia – prezident, predseda parlamentu a predseda vlády.

A veľmi peknou tradíciou bolo sadenie stromčekov v prezidentskej záhrade, ktorej sa zúčastňovali najvyšší štátni predstavitelia na návšteve Slovenska. Je to nádherný zvyk, ktorý zaviedli aj ďalšie vyspelé krajiny. Každý strom mal svoj popis – o aký druh ide, kedy bol zasadený a kto ho zasadil.

Vráťme sa k momentu, keď Rudolf Schuster odovzdal úrad Ivanovi Gašparovičovi. Aká spomienka vám najviac utkvela v pamäti?

Bola to srdečnosť a bezprostrednosť, ktorou pán Schuster ako prezident oplýval a ktorú obdivovali aj na západe. Neplatí to iba pri odovzdávaní úradu, ale aj pri štátnických povinnostiach, keď vítal hostí alebo keď vystupoval na medzinárodných fórach. Jeho bohaté skúsenosti v úlohe veľvyslanca v Kanade zúročil aj ako prezident. Mal veľký cit pre protokol, tieto veci mal prosto v krvi. Pán Schuster vedel vytvoriť mimoriadne srdečnú atmosféru. A odrazilo sa to aj pri jeho odchode. Stretol sa s pracovníkmi prezidentskej kancelárie aj celého paláca s každým sa osobne rozlúčil a pripili si šampanským.

Inšpirovali ste sa pri odovzdávaní úradu protokolom napríklad z Česka?

Pri odovzdávaní úradu pán Gašparovič nemal veľké požiadavky. Nechcel, aby bol ceremoniál okázalý.



Akým spôsobom si prezident vyberá tím, s ktorým bude pracovať?

Všetko je na jeho osobnom rozhodnutí.

Z hľadiska štátnického a diplomatického postoja, čo znamená inaugurácia?

Inaugurácia je veľmi dôležitý akt, ktorým sa vyzdvihuje dôležitosť a vážnosť prezidenta. Myslím si, že prezident by mal byť pre nás autoritou a osobou, ktorú rešpektujeme. Osobne ma napríklad mrzí, že z tried a úradov vymizli štátne znaky a portréty prezidentov. O chvíľu mladí nebudú vedieť, kto je ich prezidentom.

Ako podľa vás Slováci vnímajú svoju hlavu štátu?

Ako som už povedal, funkciu prezidenta považujem za veľmi dôležitú a veľmi vážnu. Mám ale pocit, že my si prezidenta príliš nevážime. Keď si za príklad zoberieme Českú republiku, je to markantný rozdiel. Nechcem tvrdiť, že sú Česi kultúrnejší, ale napríklad Hradčany ako symbol štátnosti pôsobia trochu inak. Od roku 1918 sa tam vystriedali všetci prezidenti. Možno aj to je dôvod, že to ľudia vnímajú trochu inak. Naša história je veľmi krátka a možno to je dôvod. Aj keď je krátka, dôležité je, ako ju v sebe nosíme. Myslím si, že prezident by mal mať tú úctu a vážnosť vo všetkom. Mala by to byť osobnosť, ktorá tu úctu a autoritu prirodzene vzbudzuje, aby si ho ľudia mali za čo vážiť.

Je to cesta, ako si prezident získa Slovákov?

Áno. Veľa záleží od prezidenta. Buď si získa ľudí a upevní vážnosť celého úradu, alebo je nevýrazný, nemá rozhodné vystupovanie a v zásadných veciach sa vyhýba odpovediam. Prezident by mal vždy zaujať k vážnym veciam jasný postoj, ktorý bude počuť a cítiť. Prezident je niekto, kto by mal stáť nad parlamentom aj vládou.

Ako vidíte vzťah vlády a prezidenta?

Ako som povedal, mal by byť na vrchole štátnej hierarchie, poviem to v úvodzovkách, „taký otec národa,“ ktorého rešpektuje parlament aj vláda. Je to osobnosť pripravená na diskusiu. Nie je dobré, ak sú vzťahy troch najvyšších ústavných činiteľov vyostrené. Prezident musí byť kritický a zároveň pripravený na spoluprácu. Mal by byť nadstranícky. Myslím si, že bude ešte dlho trvať, kým prezident a jeho úrad naberie takú váhu, ako má pravý význam.

Je v tomto prípade podľa vás potrebná zmena ústavy?

Je to na dlhú diskusiu. U nás je systém postavený inak ako v Amerike alebo Rusku. Ja si myslím, že ak by bol prezident zvolený ako vážna autorita, tak nezáleží, či má o dve kompetencie viac alebo menej. Dôležité je, aby sa vedel postaviť pred národ. Je tiež veľmi dôležité, akú východziu pozíciu vybuduje pre nového prezidenta.



Keď zhrnieme celý náš rozhovor s dôrazom na vaše skúsenosti a spoluprácu s prezidentom Rudolfom Schusterom, čo nám mohlo zahraničie závidieť?

Určite to bola srdečnosť. Pán Schuster prijímal zahraničné návštevy v úplne inom duchu, ako oni prijímali nás. Chvíľu trvalo, kým si na to zvykli. Tu treba zdôrazniť, že práve postoj a diplomatické skúsenosti pána Schustera pomohli k integrácii Slovenska do medzinárodných štruktúr ako NATO či EÚ. Svet ho bral a uznával. Veľkí prezidenti si považovali za česť, aby bol ich osobným priateľom. Tieto jeho zásluhy slovenská spoločnosť ešte nedocenila, no verím, že tak história urobí.

A otázka na záver. Ako vnímate s odstupom času svoju prácu po boku pána Schustera?

Ja som sa s pánom Schusterom stretol ako predseda spisovateľov. Keď sa stal prezidentom, tak ma oslovil. Dva roky som uňho pôsobil ako hovorca a po dvoch rokoch som nastúpil ako jeho osobný poradca. Snažil som sa mu byť nápomocný pri štátnických rozhodnutiach. Mali sme k sebe dôveru, takže sme vždy vychádzali. Čo urobil dobre, je z časti moja zásluha a aj to, čo sa mu nepodarilo, je z časti moja zásluha. Keď skončil ako prezident, tak ani ja som nepovažoval za vhodné pokračovať vo funkcii.

Kto je Jozef Leikert?

Komentáre