Život

Ruská maliarka tvorí na Slovensku, jej obrazy poznajú po celom svete

"Výnimoční ľudia žijú medzi nami. Sú skromní, no napriek tomu veľké osobnosti. Webmagazín sa pozhováral s jednou z nich, s ruskou maliarkou žijúcou na Slovensku Oľgou Kuskovou-Ovsepian. "

, 13. apríla 2014 6:00

Výnimoční ľudia žijú medzi nami. Sú skromní, obyčajní, no napriek tomu veľké osobnosti. Možno máte takých práve vo svojom susedstve. Bezpochyby k ním patrí aj ruská maliarka žijúca na Slovensku, Oľga Kuskova-Ovsepian. K jej dominantným štýlom patria krajinomaľba a zátišia. K technikám, ktorými tvorí, patria - olejomaľba, pastel, akryl aj akvarel. Jej obrazy putujú po svete, sú v súkromných zbierkach počnúc Slovenskom až po Južnú Ameriku, USA či Kanadu. Svoje obrazy vystavovala v Česku, Rusku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku a samozrejme aj na Slovensku. Sama tvrdí, že maľovanie je jej vášeň a život.

Ako už naznačuje jej priezvisko, je manželkou vo svete známeho a uznávaného operného speváka Gurgena Ovsepiana. On pôsobil ako tenor vo svetoznámom Boľšom teatre a ona ako kostýmový výtvarník v Saratove - v treťom najstaršom divadle v Rusku, ktoré má viac ako 200 rokov. Životné cesty oboch zaviedli až na Slovensko. Najskôr do Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde umelkyňa od roku 1992 do roku 1994 pôsobila ako kostýmový výtvarník - dekoratér. Potom však prišla pre maestra ponuka zo Slovenského národného divadla a Ovsepianovci sa natrvalo usadili v metropole Slovenska. Aj keď mali otvorené dvere po celom svete, umelecký pár svorne tvrdí, že v našej krajine ostali kvôli dobrým ľuďom. "S mojím manželom nežijeme vo svojich rodných krajinách, no na Slovensku sme prežili skoro polovicu života a tým sa táto krajina stala naším domovom. Milujeme Slovensko a jeho srdečných a milých ľudí. Vždy, keď sa vraciame z dovolenky zo zahraničia, hovoríme si, konečne sme doma." Oľga Ovsepian v hlavnom meste začala štúdium maľby na skle u profesora M.Skorinu.

Umenie, ktoré sa dedí

Maliarka k umeniu inklinovala od raného veku. "S umením som sa narodila," podotkla s úsmevom a pokračovala, "už ako malá som zobrala do rúk farbičky a kreslila do kníh. K skutočnej maľbe ma však motivoval môj ujo, ktorý bol akademický maliar. Vždy, keď sme k nemu prišli na prázdniny na Ukrajinu, fascinovali ma farby v jeho ateliéri, predovšetkým ich vôňa. Práve vôňa farieb bolo to, čo ma inšpirovalo k tomu, aby som sa dala na umeleckú dráhu. Ruské farby sú stále vyrábané a miešané na naturálnej báze. Vôňa bola krajšia ako nejaký parfum. Pre mňa to bol zážitok. Postupne som si popri jeho prácach začala sama všímať detaily, vnímať prírodu," spomína na svoje začiatky maliarka. Tu treba pripomenúť, že umenie ako také zdedila pani Ovsepianová po svojich predkoch. Jej strýc bol akademický maliar Nikolaj Ignatov, Oľgin starý otec bol zase violončelista - koncertmajster v Boľšom teatri. "Umenie bolo u nás všade prítomné. Francúzsky šansón bol ďalším umeleckým elementom, ktorý zo mňa formoval maliarku. Moja stará mama rozprávala iba vo francúzštine, aj starý otec. Kde je francúzština, tam je umenie. Francúzske a ruské umenie spolu úzko súvisia. V Moskve, kde som vyrastala, som často navštevovala Múzeum Alexandra Puškina. Boli tam stále expozície francúzskych umelcov- od Moneta až po Piccasa a samozrejme ruskí maliari Levitan Isaak, Vasilij Polenov alebo Ivan Šiškin v Tretiakovskej galérii," opisuje. Maľba sa preto stala jej celoživotným partnerom. V roku 1986 sa rozhodla, že popri štúdiu stavebníctva a architektúry sa bude súčasne venovať aj maliarstvu. V Moskve si ju pod patronát zobral profesor A. Ginzburg.

Príroda hrá dominantnú úlohu

Väčšina jej tvorby sa uberá k prírode. "Milujem prírodu. Od detstva sme trávili veľmi veľa času v prírode. Od otca som sa naučila už ako päťročná chytať ryby. V Moskve sme žili pri jednom z najväčších parkov v Európe - Izmajlovský park. Srdcu mi je veľmi blízka aj slovenská príroda. Z nej čerpám inšpiráciu, ktorú si donesiem domov do ateliéru a prenášam ju na plátno. Asi som s prírodou spätá. Keď si domov prinesiem kvetinu, vždy mi rozkvitne. To je aj odpoveď na to, prečo maľujem kvetiny. Ja ľúbim ich a ony mňa."



Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, maliarka sa inšpiruje francúzskymi umelcami, impresionistami - Paul Cézanne, Claude Monet alebo Pierre Auguste Renoir. Jej tvorba sa uberá v štýle romantického realizmu. Z tematických diel pozorovateľ vycíti atmosféru prebúdzajúceho sa rána či melancholické očakávanie rána - Pasúce sa kone pri východe slnka, kvitnúce kvety na poludnie alebo pokojný koniec dňa. To všetko svedčí o autorkinom silnom senzitívnom a melancholickom cítení. Pri pohľade na jej obrazy cítime pokoj, harmóniu a lásku. "Klasika je základný determinánt, ktorý ma charakterizuje. Do klasiky rada pridávam romantiku a lyrizmus. Ak by som to mala zjednodušene povedať, tak obraz musí byť čitateľný. Ak sa pozeráte na kvapky, ktoré vám nič nehovoria, tak neviem, ako na to reagovať. Ak sa však ku kvapkám pridá tráva alebo kameň prípadne poletujúci hmyz či vták, obraz dostáva dušu, je čitateľný. O tom je klasika. Ten obraz musíte chcieť vidieť, pozorovať. Nie je lepším vysvedčením pre umelca ako to, že sa návštevník pri jeho obraze zastaví a pozoruje ho, odíde a opäť sa vráti a pozoruje ho. Všíma si detaily, cestu a ťahy štetcom. Ak mu však venuje iba krátky okamih, tak ho neoslovil," uzavrela umelkyňa.

Tvorba Oľgy Kuskovej-Ovsepian obrazom

Komentáre