Od invázie z augusta 1968 uplynulo 55 rokov

Chronológia udalostí tzv. Pražskej jari, ktoré predchádzali sovietskej invázii

3. - 5. januára 1968

Plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) rozhodlo, že sa oddelia funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Prezident Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Vďaka kompromisu sa ním stal dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.



22. - 24. februára 1968

Na oslavy 20. výročia Víťazného februára, teda uchvátenia moci komunistami, prišiel do Prahy najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v Československej socialistickej republike (ČSSR) a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ.



22. marca 1968

Verejnosťou neobľúbený prezident Antonín Novotný rezignoval.



23. – 24. marca 1968

V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Poľska a Sovietskeho zväzu s československou delegáciou. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, ktoré boli označené termínom plazivá kontrarevolúcia.



30. marca 1968

Národné zhromaždenie na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu.



1. – 5. apríla 1968

Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý obsahoval posilnenie slobody tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Na dva roky naplánované zmeny sa mali týkať oblasti občianskych práv, politického systému, ekonomiky a kultúrnej a zahraničnej politiky. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu.



8. apríla 1968

Vymenovaná bola nová federálna vláda, na čele ktorej stál Oldřich Černík.



18. apríla 1968

Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia (parlament ČSSR) odstúpil Bohuslav Laštovička a nahradil ho Josef Smrkovský.



3. mája 1968

Národné zhromaždenie schválilo programové vyhlásenie vlády. Jednou z hlavných úloh bola príprava federácie.



4. mája 1968

V Moskve sa konali rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia si vypočula od Brežneva ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Sovietske vedenie žiadalo rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.



19. júna 1968

V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Stretlo sa na ňom asi 10.000 ich príslušníkov, ktorí vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocenské zákroky. Akcia vyvolala vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií.



20. – 30. júna 1968

V Československu sa konalo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Sprevádzal ho neustály odklad odchodu vojsk z ČSSR. Akcia bola nácvikom na vojenskú intervenciu.



25. - 26. júna 1968

Parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona, podľa ktorej bola cenzúra neprípustná.



27. júna 1968

Spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. Výzva nabádala na podporu demokratizačného procesu, zároveň však varovala pred antikomunizmom. Reakcia komunistov na ňu bola veľmi ostrá. Ešte v deň zverejnenia sa ňou zaoberalo na mimoriadnom zasadnutí predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Brežnev označil výzvu za "nástup síl, ktorý navodí kontrarevolučnú situáciu".



4. júla 1968

Vedenie KSČ bolo pozvané na rokovanie s "bratskými stranami" do Varšavy. Predsedníctvo ÚV KSČ nakoniec (po rokovaniach 8. a 12. júla) rozhodlo navrhnúť namiesto spoločnej schôdzky dvojstranné rozhovory.



14. - 15. júla 1968

Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).



17.- 19. júla 1968

Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list, vyvracalo obvinenia, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci "päťky" v snahe brániť socializmus v inej krajine. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naňho vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov a k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov).



29. júla - 1. augusta 1968

V Čiernej nad Tisou rokovali v železničnom vagóne členovia vedenia KSČ a KSSZ. Vedenie KSČ vystupovalo nejednotne (traja z členov Drahomír Kolder, Vasiľ Biľak a Oldřich Švestka sa stotožňovali so sovietskymi argumentmi). Sovietska strana stupňovala tlak na československú reformu.



30. júla 1968

Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany Sovietskeho zväzu.



3. augusta 1968

V Bratislave sa na konferencii stretli predstavitelia Sovietskeho zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a Československa a podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu potvrdzujúcu jednotu socialistických krajín. Podľa svedkov počas rokovania na toalete odovzdali členovi sovietskej delegácie tzv. pozývací list. V ňom funkcionári KSČ okolo Vasiľa Biľaka žiadali Sovietsky zväz o pomoc všetkými prostriedkami.



9. - 11. augusta 1968

Na návštevu Prahy prišiel prezident Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva prispela k prevažujúcemu optimizmu a nádejam, že nebezpečenstvo zásahu "päťky" nehrozí.



17. augusta 1968

Maďarský najvyšší stranícky predstaviteľ János Kádár sa v Komárne na vlastnú žiadosť stretol s Alexandrom Dubčekom. Tlmočil mu veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možné vážne dôsledky.



18. augusta 1968

Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala na území NDR vysielať rozhlasová stanica Vltava v českom jazyku.



20. - 21. augusta 1968

V Prahe sa začalo o 14.00 h zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Za tejto dramatickej situácie bol schválený rozkaz ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda nekládla odpor a bolo vydané "Prevolanie" k československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú krajinu proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

Chronológia udalostí po 21. auguste 1968, ktorými sa začala normalizácia

22. augusta 1968

V pražských Vysočanoch zasadal XIV. mimoriadny zjazd Komunistickej strany Československa (KSČ). Z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Alexandrom Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve.



23. augusta 1968

Do Moskvy odletela delegácia česko-slovenských politikov na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom. Pripojila sa k predstaviteľom KSČ s Dubčekom na čele, internovaným od 21. augusta. Na rokovaniach, ktoré trvali do 26. augusta, chcela československá delegácia dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi o stiahnutí okupačných vojsk. Podarilo sa však docieliť len prísľub, že sa vojská presunú do kasární. Sovietskej delegácii sa zasa nepodarilo presadiť vymenovanie vlády na čele s Aloisom Indrom. Predstavitelia ČSSR okrem Františka Kriegla podpísali tzv. moskovský protokol, teda písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk.



24. augusta 1968

Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR Jiří Hájek vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu, už 27. augusta však československá delegácia zmenila postoj a požiadala, aby táto téma bola stiahnutá z programu.



31. augusta 1968

Ústredný výbor KSČ prijal tzv. moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Reformné sily okolo Dubčeka ešte vždy prevládali a predpokladali, že existuje možnosť, ako docieliť stiahnutie okupantov.



6. septembra 1968

František Kriegel, ktorý ako jediný nepodpísal moskovský protokol, bol ako prvý z politikov Pražskej jari zbavený funkcie predsedu Ústredného výboru Národného frontu (ÚV NF).



18. októbra 1968

Parlament schválil za neprítomnosti asi pätiny poslancov, ktorí sa na protest nezúčastnili na rokovaní, Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa desať poslancov, štyria boli proti - František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.



27. októbra 1968

Parlament prijal ústavný zákon o československej federácii, ktorý novelizoval ústavu z roku 1960 a definoval vznik Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).



1. januára 1969

Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti.



16. januára 1969

Študent Jan Palach sa na protest proti okupácii polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára 1969 zomrel na zápal pľúc. Nasledovali ďalšie prípady ľudí, ktorí protestovali takýmto spôsobom.



17. apríla 1969

Alexander Dubček na zasadnutí ÚV KSČ rezignoval pod nátlakom na funkciu prvého tajomníka strany. Vystriedal ho Gustáv Husák, ktorý sa tešil väčšej podpore Moskvy. Dubček zatiaľ aj naďalej vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia (parlamentu).



18. - 22. augusta 1969

Na prvé výročie invázie spojeneckých vojsk sa konali rozsiahle protestné demonštrácie. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia preto 22. augusta 1969 prijalo zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácií.



24. septembra 1969

ÚV KSČ sa rozhodol odvolať Alexandra Dubčeka z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia a vymenovať ho za veľvyslanca v Turecku. Oficiálne bol vymenovaný 16. decembra 1969.



5. januára 1970

Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od "revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. Alexandrovi Dubčekovi tlmočili Vasiľ Biľak a Lubomír Štrougal, že ak sa nevzdá funkcii vo vedení KSČ, bude zo strany vylúčený.



19. januára 1970

Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500.000 členov KSČ.



29. mája 1970

Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR.



24. júna 1970

Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ.



10. - 11. decembra 1970

Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu.



Zdroj: www.totalita.cz, Ústav pre štúdium totalitných režimov, ČR