Život

Na Troch kráľov začínajú sláviť Vianoce pravoslávni veriaci

"Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pohánkové, tzv. "tatarčane" pirohy."

TASR/Webmagazin.sk, 6. januára 2021 12:20
Na archívnej snímke sviečky s pravoslávnym krížom, v pozadí vianočný stromček pred bohoslužbou. Foto: TASR Martin Palkovič

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.

Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v stredu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Tento rok je však slávenie tohto sviatku iné, dôvodom je zhoršujúca sa situácia v súvislosti s ochorením COVID-19. Od 1. januára do 24. januára je pozastavené verejné slávenia bohoslužieb.

Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Na ilustračnej snímke interiér s ikonastosom v pravoslávnom kostole v obci Zemplínska Široká. Foto: TASR Milan Kapusta

Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Komentáre