Život
TOP 7 mýtov o ľudskom mozgu
, 3. apríla 2013 14:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP PhotoMýtus: Opakovanie je matka múdrosti.
Fakt: To však nie je úplne pravda. Príliš častým opakovaním nášmu mozgu bránime, aby si informácie poriadne uložil. Opakovať preto musíme v určitých intervaloch a najmä s prestávkami.
Mýtus: Ľudská pamäť je nevyčerpateľná.
Fakt: Omyl. Konkrétne informácie a spomienky náš mozog uchováva len na istý čas a zapamätať si v živote všetko je, bohužiaľ, viac ako nemožné; preto náš mozog selektuje a ukladá iba tie informácie, ktoré sú pre nás dôležité.
Mýtus: Najlepšie si veci zapamätáme, ak sa ich učíme pred spánkom.
Fakt: Opak je pravdou. Najlepším časom na učenie sú podľa výskumov práve skoré ranné hodiny. Informácie, ktoré náš mozog vstrebáva počas dňa, si pravdepodobne zapamätáme na dlhší čas, kým tie z nočných hodín zabudneme oveľa skôr. Ľudský mozog je totiž počas dňa v maximálnej pozornosti.
Mýtus: Dlhý spánok je dobrý pre naše zdravie a pamäť.
Fakt: Spánok je síce veľmi dôležitý, ale nemal by byť až príliš dlhý. Keď ste unavení, choďte spať. Pokiaľ sa zobudíte aj bez budíka skôr ako ste plánovali, je to signál vášho organizmu aj mozgu, že je pripravený na nové informácie.
Chvíľa pokoja a odpočinku „na usporiadanie myšlienok“ prospieva aj upevňovaniu pamäti. Dosiaľ sa myslelo, že to prebieha iba počas spánku.Skúmali tzv. konsolidáciu pamäte, čo je obdobie stabilizácie spomienky po jej vytvorení respektíve zakódovaní. Dlhodobé ukladanie epizodických spomienok podľa najviac prijímanej hypotézy prebieha mimo vedomia – v spánku – prenosom informácií z časti mozgu zvanej hippocampus do mozgovej kôry. Lenže nebola dostatočne preukázaná spojitosť takých interakcií hippocampu s mozgovou kôrou a dlhodobej pamäte. Na snímke mozgová aktivita pri pamäťovej úlohe. Foto: TASR/PNASFakt: Ľudský mozog všetky získané informácie neukladá navždy. Naše spomienky a vedomosti postupne chátrajú; najdlhšie si náš mozog uchová iba tie spomienky, ktoré sú pre nás naozaj silné a niečo znamenajú.
Mýtus: Alkohol zabíja mozgové bunky.
Fakt: Je jasné, že časté pitie alkoholu na mozog určite nemá pozitívne účinky - mozgové bunky však úplne nezabíja. Poškodzuje iba konce neurónov, čo môže mať často za následok práve veľmi známe symptóny: problémy s pamäťou, zrozumiteľnou komunikáciou či motorikou.
Mýtus: S vekom sa pamäť zhoršuje.
Fakt: Je pravda, že s vekom sa zvyšuje riziko rôznych ochorení, no práve ľudský mozog je (pokiaľ ho, samozrejme, trénujeme) jedným z najodolnejších orgánov a dokáže správne fungovať až do veľmi vysokého veku. Krížovky preto rozhodne netreba podceňovať.
