Život

Láska alebo pohodlnosť: Oplatí sa ostávať v nevyvíjajúcom sa vzťahu?

"Stále častejším dôvodom, prečo ostávame vo vzťahu, je obyčajná pohodlnosť a strach zo samoty. Kedy má vzťah ešte zmysel?"

, 2. januára 2013 6:00 Človek je tvor spoločenský a vzťahy sú mu v podstate veľmi blízke. Lepšie mu je vo dvojici ako samému. V istých momentoch sa ale vzťah presúva z kolónky „Láska a vášeň“ do kolónky „Zvyk a pohodlnosť“. Človek prestane byť spokojný so svojim partnerom, ale vo vzťahu ostáva, pretože práve v tom momente nemá na obzore nič lepšie. Alebo jednoducho nechce ostať sám, pretože toho druhého potrebuje. Z istého pohľadu by sa to mohlo brať ako sebecký čin, prípadne ako vypočítavosť?

Je pravda, že láska pominie?

Viacerí odborníci na ľudskú dušu tvrdia, že zamilovanosť je len dočasný stav. Keď spojíme ich názory, dospejeme k číslu, že zamilovanosť trvá od šiestich do 30 mesiacov. Hoci v niektorých prípadoch sa môže zdať, že 30 mesiacov je až príliš dlho...

Potom vzťah prechádza do ďalšej etapy a je len na danom páre, či túto zmenu zvládne alebo nie. Stále pribúdajú prípady, keď sa vzťah stane takzvane „prechodeným“.

Keď je vzťah „prechodený“

Základnou charakteristikou prechodeného vzťahu sú žiadne hádky. Ľudia v takomto zväzku sa ani trochu nehádajú a ich vzťah vyzerá na prvý pohľad idylicky. Pravda je však taká, že oni sa už ani nemajú o čom hádať, pretože nemajú absolútne nič spoločné.

Poznajú sa tak detailne, že ich na sebe už nič neprekvapí. Nemajú si čo povedať a vlastne ich na tom druhom už ani nič nezaujíma. Je jasné, že keď s niekým žijete desať rokov, tak o ňom viete všetko. Dôležité ale je, aby ste si aj po desiatich rokoch vedeli niečo povedať, aspoň to, čo ste počas dňa zažili.

Takýto vzťah nemôže fungovať dlho. Hoci sa zdá idylické, že sa dvaja nehádajú, ich vzájomný nezáujem o toho druhého vzťah úplne naruší. Buď sa zmierite s tým, že sa stále viac odcudzujete, buď sa s tým pokúsite niečo urobiť, alebo si pobalíte veci a skúsite šťastie niekde inde.

Lásku nahradí pohodlnosť

V takých prípadoch sa potom dosť často stáva, že človek ostáva vo vzťahu len z čistej pohodlnosti. Často sa v myšlienkach nevyhne ani vete, že partnera opustí, keď si nájde niekoho lepšieho. Nie je to voči tomu druhému sebecké a pokrytecké? Keď jeden vo vzťahu miluje viac, zatiaľ čo ten druhý ho považuje len za „prechodnú stanicu“?

Takúto pomyslenú „prechodnú stanicu“ si človek často necháva, pretože nechce ostať sám. Strach zo samoty človeka často doženie k tomu, že toho druhého len zneužíva a často sa sám pred sebou ospravedlňuje tým, že partnera predsa nechce zraniť. Treba sa ale zamyslieť nad tým, či ho práve táto forma nezraňuje viac.

Človek si totiž často uvedomuje, že toho druhé potrebuje. Niektoré veci nevie robiť sám, či už je to varenie, starostlivosť o domácnosť, odpísanie vody na konci roka či oprava pokazeného spotrebiča. Vtedy si povie, že ostane v tomto vzťahu, kým sa nenaskytne lepšia príležitosť.

Takéto vzťahy nikdy nenapredujú, ani náznakom sa nehovorí o budúcnosti a často jedného z partnerov zraňujú. Nie sú spravodlivé voči tomu, ktorý od vzťahu čaká viac.

Vzťah je ťažká rovnica

Vzťah sa síce nedá prirovnať k zložitosť jadrovej fyziky alebo počítania pravdepodobnosti, ale dá sa tvrdiť, že je jedna z najťažších oblastí ľudského života. Je to rovnica, ktorá sa nedá vopred vypočítať. Veľký odborník na vzťahy, MUDr. Plzák, sa raz vyjadril, že pár by sa po dvanástich mesiacoch mal rozhodnúť, či vstúpi do manželstva, alebo sa rozíde. Určite je na tom niečo pravdy, veď čo ak stratíte desať rokov života vo vzťahu, ktorý potom skrachuje?

Komentáre