Život

Kým nás smrť nerozdelí: Nejeden živočích kvôli láske riskuje život

"Jedným z druhov takýchto "adrenalínových športovcov" sú pavúky druhu Pisaurina mira z čeľade Pisauridae (lovčíkovité)."

TASR, 14. februára 2025 8:44

Valentín je časom zaľúbencov, lásky a všetkých jej prejavov. A hoci zvieratá ľudský kalendár nesledujú, svojím správaním môžu pripomínať ľudí viac, ako si to ľudia vôbec pripúšťajú. TASR prináša výberový prehľad zaujímavých faktov o láske v ríši zvierat, kde smrť je prirodzenou súčasťou ľúbostného života.

Ľudia sa zvyknú oháňať frázami ako „zaslepený láskou“, „umrel by som pre teba” či „láska až za hrob“, no stáva sa to našťastie iba málokedy a keď už, tak zvyčajne na stránkach nejakej knihy. Nejeden živočíšny druh však v snahe zachovať svoje gény do budúcnosti čelí (takmer) istej smrti.

Vďačným zdrojom rôznych často smrtiacich rozmnožovacích zvláštností sú pavúky. Ich sexuálny dimorfizmus (rozdiel v tvare, veľkosti, zafarbení a správaní samcov a samíc rovnakého druhu) môže spôsobiť, že samica dosiahne niekoľkonásobne väčšiu veľkosť ako samec. U pavúkov sa vyskytuje aj sexuálny kanibalizmus, keď samice po spárení zjedia samcov – nie od lásky, ale od hladu.

Jedným z druhov takýchto "adrenalínových športovcov" sú pavúky druhu Pisaurina mira z čeľade Pisauridae (lovčíkovité). Ako to už býva, aj tu si samce musia právo páriť sa vydobyť v boji. Nebojujú však s inými samcami, ale so samotnými samicami, o ktoré majú záujem.

Majú však šťastie v nešťastí, pretože príroda im do vienka nadelila približne rovnakú veľkosť ako samiciam. Navyše používajú jedinečnú taktiku – bondage. Samce pavúkov druhu Pisaurina mira samice pred párením zviažu pavučinami a následne sa s nimi spária. Ak vyhrali genetickú lotériu, pomôžu im pri tom aj dlhšie nohy v porovnaní so samicami, no ani zďaleka to nie je samozrejmosťou. Dlhšie nohy a zväzovanie partneriek však samcom výrazne zvyšuje šancu na prežitie, uvádza štúdia zverejnená vo februári 2016 vo vedeckom žurnále Biology Letters.

Iná štúdia zverejnená zverejnená v septembri 2019 vo vedeckom žurnále eLife dáva nový rozmer frázam ako „má oči iba preňho“ a „žiarlivosť zaslepuje“. Vedci totiž zistili, že semeno samcov včiel (trúdov) obsahuje látku, ktorá včelie kráľovné na 24 až 48 hodín oslepuje. Úspešní amanti sa tak snažia včelím kráľovnám zabrániť v párení s ďalšími samcami. Včelie kráľovné sa pária počas letu a ak nič neuvidia, nebudú môcť letieť.

Oslepovanie sa môže javiť ako krutá odmena za výsadu spáriť sa s kráľovnou, pre trúda je však sex úplným ortieľom smrti. Zahynie, no kráľovná sa dokáže páriť ďalej. Semeno zostáva v nej uložené do zásoby a ona ho neskôr využíva na oplodňovanie vajíčok. Za život ich môže naklásť až 1,7 milióna.

Medzi smoliarov zomierajúcich krátko po párení patrí aj 15 druhov drobných vačkovcov z rodu Antechinus. Žijú v Austrálii, vzhľadom pripomínajú piskory a v závislosti od druhu dorastajú do dĺžky 12 až 27 centimetrov. Štúdia zverejnená v januári 2024 žurnálom Current Biology skúmala dva druhy, Antechinus swainsonii a Antechinus agilis. U samcov oboch druhov sa vyskytuje semelparita – pária sa iba raz za život a potom uhynú.

V minulosti sa za vinníka úhynu samcov považovali kortikosteroidy vznikajúce v organizme. Potláčajú imunitný systém a spúšťajú kaskádu procesov, ktoré vyústia zlyhaním orgánov. Vedci však zistili, že samce počas trojtýždňového obdobia párenia „ponocovali“, aby mali viac času na párenie – každý deň spali o tri hodiny kratšie ako zvyčajne, preto je pravdepodobnejšou príčinou smrti buď vyčerpanie z nedostatku spánku, alebo zatiaľ neznámy spúšťač, ktorý samce skrátka zabije. Samce sa tak či onak vlastne usexujú na smrť a krátko po párení uhynú. Samice potom ich telá zožerú, aby nič nevyšlo nazmar a mali dosť síl počas gravidity. Vlastne sa tak stanú jedným telom.

Malé austrálske „piskory“ splývajú v jedno telo iba metaforicky, morské čerty žijúce v temných hlbinách morí a oceánov však niekedy splývajú v jedno telo skutočne a doslova, uvádza štúdia zverejnená v júli 2020 časopisom Science. Existuje viac než 300 druhov morských čertov obývajúcich rôzne hĺbky. Druhy žijúce v hlbinách, kam už neprenikne svetlo, majú na hlavách svietiace výbežky (illicium), ktorými k sebe lákajú korisť.

Fascinujúcim prípadom je morský čert druhu Ceratias holboelli. Extrémny sexuálny dimorfizmus samiciam nadelil veľkosť takmer 80 centimetrov a svietiace návnady, kým samce obdaroval veľkosťou necelých 15 centimetrov a výborným čuchom. Samce vďaka nemu môžu v temnote vyňuchať samice a prisať sa k nim. Ich povinnosti sa tým končia a časom sa premenia na neodstrániteľný výbežok na tele samíc. Stratia oči a so samicou spoja dokonca aj svoj krvný obeh. Jedna samica môže mať na tele prisatých niekoľko samcov s jedinou úlohou – produkovať dostatok semena na oplodňovanie ikier. Takýto sexuálny parazitizmus sa vyskytuje iba u hlbokomorských druhov a je dôkazom toho, že „splynutie v jedno telo“ je niekedy skutočná a desivá možnosť.

Komentáre