Život

Pravda, legenda alebo mýtus? Akí boli križiaci?

"Križiacke výpravy sú stále predmetom historických výskumov, horlivých debát. S križiakmi sa spájali rôzne legendy a mýty. Sú ale pravdivé? "

, 7. júna 2013 14:00 Jeruzalem. Miesto najhlbšej náboženskej úcty tak pre Židov, ako aj pre moslimov a kresťanov. Tiež miesto násilných náboženskych stretov.

Píše sa 27. november 1095 a pápež Urban II. na zasadnutí vo francúzskom Clermonte prednáša svoju plamenistú reč o tom, ako musia veriaci tiahnuť do boja proti neveriacim. "Bezbožný ľud Saracénov už dlhý čas kruto utláča sväté miesta, po ktorých kráčali nohy Pánove a drží veriacich v otroctve a porobe. Ľud, ktorý si ctí pravého Boha, je ponížený… Ozbrojte sa Božou horlivosťou, milovaní bratia, opášte si meče, vyzbrojte sa, buďte synmi Mocného!…" Tieto slová prakticky odštartovali križiacke výpravy.

Rok na to, v auguste 1096 začala prvá z výprav, ktorá mala za cieľ získať vládu nad Jeruzalemom a Svätou zemou. Výpravy sa zúčastnilo okolo 100 tisíc križiakov. Po troch rokoch, 7. júna 1099, začalo obliehanie Jeruzalemu a 15. júla 1099 križiaci dobyli mesto. Dokopy bolo križiackych výprav osem. Jedna z nich, detská, sa stala predmetom diskusií. Niektorí historici popierajú, že by sa do výprav zapájali aj deti. Iniciátori takýchto légií tvrdili, že deti vo veku od 8 do 12 rokov boli čisté, bez hriechu, teda mali väčšie šance v bojoch uspieť. Jedny pramene uvádzajú, že sa jej zúčastnilo 7000 detí, iné zase hovoria o počte 12 000 detí.

Križiacke výpravy smerovali najskôr na Blízky a Stredný východ. Neskôr sa ako križiacke výpravy označovali všetky vojenské výpravy, ktorých cieľom bolo bojovať za tzv. pravú vieru (jej rozširovanie alebo očisťovanie od bludov) z hľadiska katolíckej cirkvi. Za križiacke výpravy bol považovaný aj boj Rádu nemeckých rytierov proti polabským Slovanom (Prusom) a Poliakom, boj Žigmunda Luxemburského proti husitskému revolučnému hnutiu, boje v Uhorsku, na Balkáne proti Osmanom a vojna proti Maurom na Pyrenejskom polostrove a pod. Osobitnú kapitolu tvorí križiacka výprava namierená proti katarom v južnom Francúzsku.

Bojové a vojenské výpravy prinášali na jednej strane smrť, smútok a skazu, no na strane druhej vďaka križiakom sa do Európy dostali technické vymoženosti a vynálezy, ktoré denne využívame dodnes. Napr. sklo, numerológia, ale aj zvyk, akým je umývanie rúk pred jedlom.

Pravda alebo mýtus?

Križiacke výpravy sú stále predmetom historických výskumov, horlivých debát. S križiakmi sa spájali rôzne legendy a mýty. Sú ale pravdivé? Na túto otázku sa vyjadril historik, profesor Thomas F. Madden. Prečítajte si, čo si o jednotlivých mýtoch myslí!

1. mýtus, podľa ktorého neboli križiacke výpravy vyprovokované moslimským svetom.

Profesor túto tézu rezolútne odmieta. Podľa neho ide o holý nezmysel. Od Mohamedových čias moslimovia dobýjali a snažili sa dobyť kresťanský svet. Moslimovia expandovali do severnej Afriky, Stredného Východu či časti Španielska. Do konca 11. storočia si podmanili tretinu kresťanského sveta, tvrdí Madden. Obsadili Palestínu - vlasť Ježiša Krista alebo Egypt - centrum kresťanského mníšstva. Rast sa nezastavil a kresťanský svet nemal inú možnosť ako sa brániť.

2. mýtus hovorí o tom, že križiaci nosili kríž na hrudi iba ako zástierku, že bojujú za Boha. Išlo im o bohatstvo.

Historik nesúhlasí s týmto tvrdením. Križiaci odchádzali na výpravy s tým, že predali alebo založili väčšiu časť svojho majetku. Rástla pri tom európska populácia. Moderný výskum potrel tento mýtus úplne. Pre križiakov bola výprava bojom za Boha a Kristovo učenie brali veľmi vážne. Väčšina z nich sa chcela vrátiť domov a keď v roku 1099 dobili Jeruzalem, ostala tam iba hŕstka. Aj keď križiaci snívali o veľkom bohatstve na východe, veľkej väčšine z nich sa nevrátila ani časť majetku, ktorý museli predať, aby sa mohli na výpravu vydať.

3. mýtus pojednáva o masakre v roku 1099 pri dobytí Jeruzalema. Zomierali muži, ženy a deti. Krv tiekla potokmi.

Profesor potiera i toto tvrdenie. Podľa neho má hodiť zlý tieň na križiakov. Madden nepopiera, že v Jeruzaleme prišlo o život veľké množstvo nevinných. Zároveň sa však pýta: "Nemá právo križiak opýtať sa dnešného vojaka, či pri použití dnešných zbraní nezomrelo a nezomiera oveľa viac detí a žien?" Zabíjanie v stredoveku je podľa neho nutné chápať v historickom kontexte. Ak sa obliehané mesto nevzdalo dobrovoľne, tak padlo nasilu. Sú dôkazy, že mestá, ktoré sa križiakom vzdali dobrovoľne, tak im ostali majetky.

V prípade Jeruzalema sa obyvatelia mesta bránili až do poslednej chvíle. Spoliehali sa na pevné hradby a posilu z Egypta. Keďže sa nevzdali, mnohí zomreli, no mnohým križiaci ušetrili život.

4. mýtus hovorí o koloniálnej politike, ktorú križiacke výpravy predstavovali.

V tom čase bol Západ ako krajiny tretieho sveta. Stredný a Blízky východ prekypovali bohatstvom a blahobytom, vysvetľuje historik. Po úspešnom ťažení v 1. križiackej výprave sa moslimské osady nestali katolíckymi. Nekolonizovali ako Angličania Severnú Ameriku. Podľa Maddena bolo hlavným poslaním križiakov ochraňovať posvätné miesta v Jeruzaleme.

5. mýtus, podľa ktorého križiaci organizovali výpravy aj proti Židom.

Podľa profesora žiaden pápež nevyhlásil križiacku výpravu, ktorá by bola zameraná proti Židom. Kresťanskí duchovní tieto výpravy ostro odsudzovali. Na začiatku II. križiackej výpravy sa v Nemecku našla skupina odpadlíkov, ktorá vyvraždila veľmi veľké množstvo Židov. Túto skupinu zastavil až Bernard z Clairvaux. Historik priznáva, "že ide o poľutovania hodný čin, ktorý je ale vedľajším faktorom. Moderná doba ponúka niekoľko príkladov, keď vojaci zabijú alebo zmasakrujú skupinu nevinných," uzatvára Thomas Madden.

Komentáre