Život
Desať zaujímavých faktov zo života Andreja Kisku
Veronika Rosputinská, 31. marca 2014 6:00
Andrej Kiska Foto: TASR/Martin BaumannŤažko hľadať inú tému, ktorá minulý týždeň visela v spoločnosti, na stenách sociálnych sietí a v konverzáciách doma, v práci či v škole viac a častejšie, ako voľby prezidenta. Od začiatku bolo jasné, že po desiatich rokoch dostaneme nového. Otázkou bolo len to, kto sa ním napokon stane. Dnes už vieme, že s výsledkom 59,38 percenta hlasov voličov je naším novým prezidentom Andrej Kiska.
Počas predvolebnej kampane sme z mnohých strán počúvali, že o Andrejovi Kiskovi vlastne vôbec nič nevieme. Je to skutočne tak? Je Andrej Kiska zatvorená kniha, z ktorej sa nič nedozvieme? Tu je 10 faktov, ktoré ste doteraz o našom novom prezidentovi možno nevedeli, hoci sú verejnejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prezradil ich vo svojej knihe Cesta manažéra z pekla alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom.
Andrej Kiska vyrastal v šťastnej rodine. Rodičia mali zásadu nikdy sa nehádať pred deťmi. Prvú skutočnú rodinnú hádku zažil ako vyše 20-ročný počas návštevy u priateľky.
V škole sa mu darilo. Jeho jediným neduhom bolo popíjanie lacného jablkového vína pred diskotékou s kamarátmi, aby sa posmelili.
Nikdy nebol členom komunistickej strany, jeho žiadosť totiž zamietli.
Keď odišiel za zárobkami do Ameriky, v malej podkrovnej izbe býval s ďalšími štyrmi ľuďmi. O kúpeľňu a záchod sa delil dokonca s dvanástimi. Nemal ani posteľ, spal na zemi na matraci, v noci po ňom lozili šváby.
Po tom, ako ho vyhodili z dvoch stavieb ako nezručného človeka, zamestnal sa v obchodíku na benzínovej pumpe. Pracoval 100 hodín týždenne za štyri doláre na hodinu. Za šesť mesiacov nemal ani deň voľna. Stále však zostával v Amerike.
Za peniaze zarobené v Amerike kúpil akcie firmy, ktorá tri týždne potom skrachovala.
Dva týždne strávil v budhistickom meditačnom centre na Srí Lanke – 18 hodín denne meditoval s mníchmi.
Za zmysel života považuje pomoc druhým. Morálnou povinnosťou úspešných ľudí je meniť veci. Zastaviť sa a pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú, píše sa v knihe.
Dobrý anjel mal byť úplne iným projektom. Pôvodne mal pomáhať deťom z detských domov v čase, keď sa musia odsťahovať a postaviť sa na vlastné nohy.
Keď zakladal charitu, neveril mu ani vlastný otec. Kedy sa ti peniaze, ktoré si do toho investoval, vrátia, pýtal sa.
V škole sa mu darilo. Jeho jediným neduhom bolo popíjanie lacného jablkového vína pred diskotékou s kamarátmi, aby sa posmelili.
Nikdy nebol členom komunistickej strany, jeho žiadosť totiž zamietli.
Keď odišiel za zárobkami do Ameriky, v malej podkrovnej izbe býval s ďalšími štyrmi ľuďmi. O kúpeľňu a záchod sa delil dokonca s dvanástimi. Nemal ani posteľ, spal na zemi na matraci, v noci po ňom lozili šváby.
Po tom, ako ho vyhodili z dvoch stavieb ako nezručného človeka, zamestnal sa v obchodíku na benzínovej pumpe. Pracoval 100 hodín týždenne za štyri doláre na hodinu. Za šesť mesiacov nemal ani deň voľna. Stále však zostával v Amerike.
Za peniaze zarobené v Amerike kúpil akcie firmy, ktorá tri týždne potom skrachovala.
Dva týždne strávil v budhistickom meditačnom centre na Srí Lanke – 18 hodín denne meditoval s mníchmi.
Za zmysel života považuje pomoc druhým. Morálnou povinnosťou úspešných ľudí je meniť veci. Zastaviť sa a pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú, píše sa v knihe.
Dobrý anjel mal byť úplne iným projektom. Pôvodne mal pomáhať deťom z detských domov v čase, keď sa musia odsťahovať a postaviť sa na vlastné nohy.
Keď zakladal charitu, neveril mu ani vlastný otec. Kedy sa ti peniaze, ktoré si do toho investoval, vrátia, pýtal sa.
