Život

Deti zomierajú vo vojnách. Čo robí svet, aby tomu zabránil?

"OSN zverejnila alarmujúcu správu. Na svete je čoraz menej miest, kde sa ľudia cítia bezpečne, deti sú stále viac ohrozované vojnou. Tu sú smutné štatistiky, ktoré hovoria o nešťastí detí."

, 14. júna 2013 14:00
Sýrski chlapci sa hrajú v utečeneckom tábore v jordánskej Ramthe. Foto: TASR/AP
Len pred niekoľkými dňami oslavovali deti svoj medzinárodný sviatok - Deň detí. Nie všetky však v tento deň majú dôvod na radosť. Mnoho z nich trpí hladom, chorobami. Prežívajú v utečeneckých táboroch, sú zneužívané, stávajú sa nástrojom mocných, sú týrané, zomierajú vo vojnách, v neľudských podmienkach. Podľa štatistiky OSN z roku 2001, dvaja dospelí alebo štyri deti z desať tisíc ľudí v Afrike umierajú každý deň pre nedostatok jedla. A až 30 % detí trpí podvýživou.

Advokátka Miroslava Mittelmannova, ktorá spolupracuje s Ligou za ľudské práva, sa často stretáva s deťmi, ktoré prišli z vojnových krajín. "Veľakrát sú bez svojich rodinných príslušníkov nešťastní a traumatizovaní. Ochrana detí by vo všeobecnosti mala byť prioritou pre každú spoločnosť. Dohovor o právach dieťaťa zakotvuje zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa, na ktorú by sa nemalo zabúdať za žiadnych okolnosti a situácii."


Na snímke zverejnenej Shaam News Network pohľad na mŕtve dieťa, ktoré zahynulo počas masakry v sýrskom meste Húla Foto: TASR/AP

Alarmujúca správa OSN


V stredu 12. júna 2013 vydal generálny tajomník OSN Pan Ki-mun správu, v ktorej hovorí o deťoch v ozbrojených konfliktoch. Niekoľko krajín realizovalo opatrenia na ochranu detí, avšak štáty, kde boje pokračujú - predovšetkým Sýria a Mali, sú výnimkou.

Podľa správy v minulých 12 mesiacoch prišlo o život v Sýrii 167 pracovníkov v školstve a bolo poškodených 2445 škôl. V Mali 115 škôl vyplienili, zničili, zbombardovali či využili na vojenské účely.

Pan Ki-mun konštatoval, že krízy v Sýrii, Mali a Stredoafrickej republike mali "zničujúci vplyv" na deti, pričom desaťtisíce detí bolo odlúčených od rodín v Konžskej demokratickej republike, Stredoafrickej republike, Mjanmarsku, Sudáne a Južnom Sudáne.

Správa sa tiež dotýka škôl v Afganistane, ktoré čelili bombovým a samovražedným útokom alebo ľahli popolom.

Na archívnej snímke Aime Dieudonne mladý bojovník konžských povstalcov stojí duchom neprítomný na stráži počas verejného zhromaždenia v severovýchodnom konžskom meste Bunia. Foto: TASR/AP

Na zemi je čoraz menej bezpečných miest


Ani Globálny index mieru nevykazuje optimistické krivky. Podľa prieskumu sa svet za rok 2012 stal menej pokojným miestom. Vzrástol počet vrážd a zintenzívnili sa aj vojnové konflikty, najmä na Blízkom východe a v Afrike.

Riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrea Cisárová v tejto súvislosti tvrdí, že je úlohou medzinárodných organizácií vytvárať neustály tlak na vlády krajín, ktoré sú zmietané vo vojnových konfliktoch, aby dbali na ľudské práva a rešpektovali medzinárodné dohovory. "My ako príspevková organizácia nevieme síce pomôcť finančne. Pomáhame ale informatívnou kampaňou, cez charitatívne organizácie a združenia, ktoré oslovujeme. Našou prioritou je eliminovať násilie, ktoré je na deťoch páchané."

Hovorca UNICEF Slovensko Tomáš Turčan hovorí aj o konkrétnych problémoch. Pozornosť upriamuje hlavne na už spomínaný konflikt v Sýrii, ktorý patrí medzi najrozsiahlejšie nepokoje na svete. "Narástol do takých rozmerov, že ohrozuje celú jednu generáciu detí v krajine. Štatistiky UNICEF hovoria, že po vyše dvoch rokoch od jeho vypuknutia sa konflikt dotýka životov už takmer 4 miliónov detí." Ide o alarmujúce číslo, no nie sú to jediné zverstvá. Tomáš Turčan pokračuje: "Popri miliónoch detí, ktoré sú dennodennými svedkami násilia vo vnútri krajiny, stále pribúda aj počet detí, ktoré sa vydávajú na neľahkú cestu a opúšťajú krajinu ako utečenci spolu so svojimi rodinami." V máji 2013 úrady oficiálne registrovali už viac ako 600 000 detských utečencov v okolitých krajinách Sýrie.

UNICEF apeluje na kompetentných, aby spojili sily a podnikli kroky pre záchranu detí. "UNICEF spolu s ďalšími partnerskými agentúrami spojenými OSN adresoval v apríli tohto roku otvorenú výzvu všetkým vládam, ktoré sú zahrnuté v konflikte na území Sýrie. Rovnako oslovuje aj všetky vlády sveta, ktoré ho dokážu ovplyvniť, či už na úrovni diplomacie, alebo humanitárnej pomoci, aby využili svoj vplyv a zachránili deti a ľudí tohto regiónu sveta pred katastrofou," dodal hovorca UNICEF.

Foto: TASR/František Iván

Problém Sýrie nie je iba problémom Sýrie


Neustály príval utečencov do susedných krajín, obmedzené zdroje, spôsobujú napätie medzi Sýrčanmi a domácim obyvateľstvom. Problém majú i humanitárny pracovníci, ktorí pracujú v extrémne nebezpečných podmienkach, dodávky sa spomaľujú a v mnohých prípadoch sú ohrozené. "Aj napriek mimoriadne ťažkým podmienkam v teréne robí UNICEF spolu so svojimi partnerskými agentúrami OSN a ďalšími partnermi, čo je v ich silách. Vďaka tomu bolo možné doručiť humanitárnu pomoc aj do najviac postihnutých lokalít Sýrie ako Aleppo, Al Houla a Talbiseh. UNICEF sa stará aj o utečencov v okolitých krajinách. Z podpory mnohých darcov - od vlád až po jednotlivcov, medzi ktorých sa zaraďujú aj darcovia zo Slovenska, pomohli tieto organizácie spoločne poskytnúť útočisko pre viac ako 1 milión sýrskych utečencov."

Slovenský výbor pre UNICEF napríklad poukázal 12. decembra minulého roku 50 000 eur do celosvetového programu UNICEF zameraného na pomoc deťom zo Sýrie. Tieto prostriedky poskytli individuálni a firemní darcovia zo Slovenska a boli použité na zabezpečenie materiálnej pomoci pre deti, ktoré sa nachádzali v zime v utečeneckých táboroch.

Na snímke z 23.júla 2012 etnické čerkeské deti, utečenci zo Sýrie Judy Alladin a Sibay Andar na hodine ruštiny v ruskom Naľčiku. Foto: TASR/AP

Na čo majú deti právo a nedostávajú to?



V roku 1959 prijala OSN Deklaráciu práv dieťaťa, ktorá obsahuje desať morálnych princípov:
1. Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v deklarácii.
2. Dieťa má právo na duchovný a telesný rast, slobodne a dôstojne.
3. Dieťa má právo na meno a patriť do nejakého štátu.
4. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť a ochranu, má právo na dobrú stravu, bývanie a zdravotné služby.
5. Dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je zdravotne postihnuté.
6. Dieťa má právo na lásku a pochopenie od svojich rodičov, ale aj od štátu, ak títo nemôžu pomôcť.
7. Dieťa má právo zadarmo chodiť do školy, možnosť rozvíjať sa. Rodičia majú osobnú zodpovednosť za
vzdelávanie a výchovu svojich detí.
8. Dieťa má právo vždy byť medzi prvými, komu treba pomôcť.
9. Dieťa má právo na ochranu proti krutosti a zneužívaniu, dieťa nesmie pracovať, kým nedosiahne určitý
minimálny vek.
10. Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom.



Ďalšie smutné štatistiky, ktoré sa netýkajú iba Sýrie


Až 88% populácie je z rozvojových krajín

V roku 2009 bolo na svete 1,2 miliardy mladých ľudí vo veku 10-19 rokov, čo predstavuje približne 18% celkovej svetovej populácie. Z nich až 88% žije v rozvojových krajinách a každý šiesty dospievajúci jedinec žije v niektorej z najmenej rozvinutých krajín. Viac ako polovica populácie mladistvých žije v Južnej alebo Východnej Ázii a v Tichomorskom regióne.

V rozvojových krajinách každé dieťa medzi 5-14 rokom pracuje:

8 z 21 detí narodených v Afrike pracuje, 12 z 55 detí narodených v Ázii pracuje, 2 z 8 detí narodených v Južnej Amerike tiež pracuje.

Zo 100 detí na svete:

- 27 nie je zaočkovaných,
- 32 trpí podvýživou v prvých piatich rokoch života,
- 18 nemá prístup k nezávadnej vode,
- 39 žije bez adekvátnych sanitárnych zariadení,
- 18 nikdy nechodilo do školy (z tohto počtu je 11 dievčat),
- 17 z nich sa nikdy nenaučí čítať (z nich je 11 dievčat).

Zo sto detí na svete:

- sa 55 narodí v Ázii,
- 16 v rovníkovej Afrike,
- 8 v Južnej Amerike a Karibiku,
- 7 na Strednom Východe a v Severnej Afrike,
- 33 nemá rodný list, nemá dokladovanú svoju existenciu, preto nemajú ani štátnu príslušnosť, čím je porušené
jedno z ich hlavných práv.

Komentáre