Život

Človek mohol byť v Amerike oveľa skôr, naznačujú nové dôkazy

"Ak sa to potvrdí, išlo by o najstaršie ľudské stopy na americkom kontinente. Tie súčasné by prekonali o približne 115.000 rokov."

TASR, 9. mája 2017 8:00 Vedci v americkom štáte Kalifornia našli dôkazy, ktoré naznačujú, že ľudia tam mohli žiť pred 130.000 rokmi. Ak sa to potvrdí, išlo by o najstaršie ľudské stopy na americkom kontinente. Tie súčasné by prekonali o približne 115.000 rokov.

Archeológov zaujali zvláštne kamene a kosti

Objav sa začal už v roku 1992 pri stavbe diaľnice pri San Diegu, keď robotníci našli časti kostry mastodonta, vyhynutého zvieraťa podobajúceho sa na slona. Nájdenie kostí tohto zvieraťa nie je ničím výnimočným, no archeológov zaujalo niečo iné.

"Pri pozostatkoch zvieraťa bolo množstvo ostrých polámaných kameňov a polámaných kostí," prezradil pre rozhlasovú stanicu NPR paleontológ Tom Deméré.

Dodal, že kamene vykazovali jasné známky toho, že boli použité ako akési "kladivo" a "kovadlina". Niektoré kosti mastodonta zase mali zlomeniny charakteristické pre zlomenie úderom, zrejme použitím tých kameňov.

Podľa paleontológa to vyzeralo ako práca človeka. Nenašli však dôkazy toho, že by bolo zviera zabité pre mäso.

"Domnievame sa, že na tomto mieste len lámali kosti – na získanie materiálu na výrobu kostených nástrojov alebo na extrahovanie kostnej drene," vysvetlil Deméré.

Objav priniesol zásadnú zmenu

Vedci kosti skúmali dlhé roky a napokon použitím uránovo-tóriovej datovacej metódy zistili, že sú staré 130.000 rokov. Doterajšie dôkazy pritom naznačovali, že človek sa dostal na americký kontinent pred 15.000-20.000 rokmi.

"Je to obrovský rozdiel. Ak je to správne, tak tu máme neobyčajne dávny rozptyl do Nového sveta, ktorý má veľmi odlišný archeologický podpis než čokoľvek iné, čo zanechali iní ľudia," povedal archeológ John Shea.

Shea vysvetlil, že ľudia zo staršej doby kamennej z iných častí sveta zanechali po sebe inak vyzerajúce kamenné nástroje. Je tiež podľa neho zvláštne, že nenašli dôkazy o použití mäsa zvieraťa, čo ľudia staršej doby kamennej robili.

Priznáva preto, že ostré polámané kostry nemusia byť ľudské nástroje, ale len výsledok prírodných síl. Vedci majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.

"Najstaršie fosílie anatomicky moderného človeka, nájdené v Afrike, sa datujú do obdobia spred približne 200.000 rokov. Predkovia Európanov, Ázijcov a Austrálčanov expandovali z Afriky najskôr pred 50.000-80.000 rokmi. Ale iné druhy ľudí mohli zvládnuť cestu do Severnej Ameriky oveľa skôr. Napríklad predkovia neandertálcov sa dostali mimo Afriku pred niekoľkými stovkami tisíc rokov," pripomenul denník The New York Times.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Návrat do stredoveku: Boj s baktériami nabral zvláštny smer
Nie je vajce ako vajce: Zo pštrosieho sa nasýti až desať ľudí
Populárna hračka Tamagoči je späť. Zopakuje úspech Pokémonov?
Slováci natočili film z Azorských ostrovov. Upozorňujú na konzum

Komentáre