Život
Bratislava pod vodou: Pozrite si fotografie ničivého živla
TASR, Kristína Grebáčová, 3. júna 2013 14:00Dunaj ohrozuje Bratislavu. ZDROJ FOTO: Ľubomír Mako Foto: Ľubomír Mako
Situácia v Bratislave sa z minúty na minútu zhoršuje. Začalo to v bratislavskom Devíne, kde stúpajúca voda zaliala časť Slovanského nábrežia. Spod hladiny trčia len časti informačných tabúľ a cyklistických značiek. Na Devínskej ceste sa dostala do záhrad a pivníc niekoľkým rodinám. Starostka mestskej časti Ľubica Kolková hovorí, že situácia v mestskej časti zatiaľ nie je dramatická a ak voda nebude vyššia ako v roku 2002 a hrádza vydrží, Devín ochráni.Na Devíne môže stúpnuť do 1100 cm
Hradenie teraz chráni Devín v dvoch častiach. Jedno je umiestnené pri parkovisku pod hradom, kde sa ho voda však ešte nedotkla, a druhé v úseku od školy po prístav. "Stále monitorujeme situáciu, hrádza to zvládne do výšky 1100 centimetrov, plus mínus pol metra. V roku 2002 mala voda výšku 998 centimetrov, takže, ak by bola hladina taká ako vtedy, ešte ju zvládame s rezervou," uviedla pre TASR starostka. Momentálne hladina Dunaja pri Devíne dosahuje podľa posledného merania Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) o 11.00 h 720 centimetrov a stále stúpa.
Pozrite si video, ktoré zachytáva aktuálnu situáciu na Devíne:
Jediný úsek, ktorý je momentálne v Devíne pod vodou, je teda časť Slovanského nábrežia. Zaplavené je okolie pamätníka Brány slobody aj časť cyklistickej cesty. Voda sa tiež blíži k približne desiatim rodinným domom na Devínskej ceste. "Niektorí už majú vodu v záhradách a podaktorí aj v pivniciach. Z kameňolomu nám ale dali piesok, na obvodnom úrade životného prostredia zase vrecia. V priebehu predpoludnia to nasáčkujeme, aby sme aspoň niečo vedeli ľuďom poskytnúť," vysvetlila Kolková.
Karlova Ves je takisto pod vodou
Mestská časť Karlova Ves dnes predpoludním tiež zmonitorovala situáciu v najviac ohrozenom území okolo Karloveského ramena a Devínskej cesty. Prednosta Rastislav Velček hovorí, že radnica je ochotná v prípade potreby poskytnúť dočasné ubytovanie obyvateľom v priestoroch Domu kultúry na Molecovej ulici.
Pozrite si aktuálne zábery z Bratislavy:
Výberová chronológia najväčších záplav na slovenskom toku rieky Dunaj v 20. a 21. storočí:
15. júla 1954 - Z porovnania historických dokumentov vyplýva, že išlo o jednu z najväčších povodní na Dunaji. Hladina európskeho veľtoku dosiahla rekordnú výšku 984 centimetrov. Prietok dosiahol druhú najvyššiu hodnotu v histórii novodobých meraní - 10.400 m3 s-1. Historicky najvyšší kulminačný prietok (10.870 m3 s-1) bol na Dunaji zaregistrovaný v roku 1899.
16. júna 1965 - Pretrhla sa dunajská hrádza pri Patinciach, Kolárove a Číčove. Hladina Dunaja stúpla do výšky 917 centimetrov. Záplava zničila asi 3910 domov a ďalších 6000 poškodila. Pod vodou sa ocitlo vyše 71.000 ha zaplavenej poľnohospodárskej pôdy, zamokrenej bolo 114.000 ha. Celkové škody spôsobené povodňou vyčíslili na viac než 3,5 miliardy korún.
5. - 6. augusta 1991 - V čase od 23.00 h do 0l.00 h Dunaj v Bratislave kulminoval pri stave 864 cm a prietoku 9370 kubických metrov za sekundu. V niektorých obciach nachádzajúcich sa v ohrozenom povodí Dunaja, došlo k evakuácii obyvateľstva.
22. júla 1997 - Kritická povodňová situácia pretrvávala na riekach Morava a Dunaj. Na vodnom diele Gabčíkovo bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. V súvislosti s povodňami slovenská vláda rozhodla, že občanom, ktorým spôsobili záplavy na byte, či na dome škody presahujúce vyše 100.000 Sk vyplatia okresné úrady jednorazovo 30.000 Sk.
22. júna 1999 - V povodí Dunaja sa vybrežili vody z korýt tokov v okresoch Myjava a Skalica. Vody rieky Myjava zaplavili Starú Myjavu a mesto Myjavu, kde voda na námestí dosiahla 1,5 m. V obci Stará Myjava bolo nutné evakuovať obyvateľov z rodinných domov záchrannými člnmi. Z predhoria Malých Karpát sa zvýšené prietoky sústredili do Šúrskeho kanála, kde bol tiež vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.
25. marca 2002 - V Medveďove namerali vodostav 730 cm. Podzemná voda zatopila 16 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
august 2002 - Na Dunaji zaregistrovali tretiu najväčšiu povodňovú vlnu od roku 1877. Hladina rieky vystúpila na 991 centimetrov - najvyšší stav v histórii pravidelných meraní a prietok bol 10.370 m3 s-1. Išlo o tretí najväčší prietok od začiatku novodobých meraní.
marec - apríl 2006 - Sneh, dážď a oteplenie spôsobili lokálne povodne na mnohých miestach Bratislavského, Trnavského kraja a Seneckého kraja. V Bratislave pri Starom moste v blízkosti Šafárikovho námestia sa vylial z koryta Dunaj, hladina rieky presiahla výšku 800 centimetrov.
september 2007 - Výrazná zrážková činnosť mala za následok vzostup hladín vodných tokov Morava, Dunaj a Kysuca na území Bratislavského a Žilinského kraja. Rozvodnený Dunaj zatopil niekoľko domov a záhrad, vylial sa na Tyršovom nábreží v Bratislave a zaplavil časť Devína. Lokalitu Devína zalievala aj rieka Morava.
6. - 20. augusta 2008 - Záplavová vlna postihla povodie Dunaja - voda zaplavila bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves, ďalej Štúrovo a Komárno. Na území Slovenska však tento prírodný proces zďaleka nedosiahol také obrovské rozmery ako v Rakúsku a Nemecku. V prospech zažehnania kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo v Gabčíkove.
jún 2009 - Hladina Dunaja v bratislavskom Devíne dosiahla 794 centimetrov, platil tam preto 2. stupeň povodňovej aktivity. Po bratislavskej mestskej časti Devín sa rieka začala vylievať z brehu aj na petržalskej i na staromestskej strane nábrežia.
4. - 5. júna 2010 - Rozvodnený Dunaj sa v Bratislave začal vylievať na chodník na ľavom brehu v lokalite pod Starým mostom. Voda vystúpila na breh aj na pravom strane v mestskej časti Petržalka, na chodník pred parkoviskom pred divadlom Aréna. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol Dunaj 5. júna toho roku v Bratislave 831 cm, v Devíne 802 cm a v Štúrove 646 cm.