Život

Bojíte sa HIV? Máte istotu, že to nechytíte u zubára?

"Vírus HIV sa týka každého jedného z nás. Nikdy totiž neviete, či s ním neprídete do kontaktu aj vy."

, 3. júla 2013 6:00 Vírus HIV naháňa strach. Bojíme sa prísť do kontaktu s nakazeným človekom, aby sme to nedostali aj my. Bojíme sa im podať na ulici ruku, bojíme sa s nimi ísť jedným výťahom. Bojíme sa toho aj napriek tomu, že takýmto spôsobom sa vírus HIV neprenáša. Prenáša sa krvou a nechráneným sexuálnym stykom. Ruku nakazenému podať nechceme, ale napadlo vás niekedy, že si možno po človeku s touto diagnózou sadnete do zubárskeho kresla? Nikdy totiž neviete, kto tam sedel pred vami.

Ako sa môžete nakaziť?

Je dôležité pripomenúť, že bežným spoločenským kontaktom sa nakaziť vírusom HIV nemôžete. Ak nakazenému podáte ruku, vírus nedostanete. „Infekcia HIV sa v populácii najčastejšie prenáša nechráneným sexuálnym stykom. Prenos vírusu z muža na muža je rizikovejší, keďže pri ňom dochádza často aj k drobným trhlinkám, kedy sa vírus môže dostať priamo do krvi. Pri nechránenom vaginálnom styku muža so ženou je žena vo väčšom riziku nákazy ako muž,“ hovorí Doc. RNDr. Danica Staneková, CSc, špecialistka na vírusy HIV.

Vírus HIV sa okrem sexuálneho styku prenáša krvou. Ide o spojenie čerstvej krvi s krvou. Ak vám napríklad šplechne na oblečenie krv nakazeného, tak vírus nedostanete. „Pokiaľ sa človeku krv nedostane na otvorené sliznice, napr. oči, alebo do rany, tak nie. Odporúča sa však kontaminované predmety dezinfikovať,“ dodáva RNDr. Staneková.

Je normálne, že ľudia sa vírusu HIV boja, pretože o ňom veľa nevedia. Ale je normálne, aby sa ho báli lekári?

HIV pozitívni pacienti bez starostlivosti?

„Podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky je pacient, ktorý o svojom ochorení vie, povinný informovať lekára o svojej diagnóze,“ hovorí JUDr. Veronika Lacková z advokátskej kancelárie AKMV. HIV pozitívni pacienti teda musia každému lekárovi oznámiť, že trpia týmto vírusom. Keď sa chcú objednať napríklad k zubárovi alebo k inému lekárovi, ktorý sa nešpecializuje priamo na tento vírus, majú problém.

Svoje o tom vie aj Peter, ktorému HIV zistili pred rokom a pol. „Aby som sa vyhol fiasku, tak najprv zavolám. Keď voláte, tak zistíte, že zháňať jedného lekára je ako hľadať ihlu v kope sena. Obvoláte neskutočné množstvo lekárov s tým, že niektorí vám rovno zložia telefón,“ hovorí Peter.

Na Slovensku máme podľa jeho slov troch lekárov, ktorí sa špecializujú na HIV. Jeden je v Bratislave, jeden v Banskej Bystrici a jeden v Košiciach. To sú ale špecialisti na tento konkrétny vírus, takže ak ich napríklad bolí zub, majú chrípku alebo pokazený žalúdok, musia si nájsť lekára ako každý iný človek.

Peter napísal maily niekoľkým zubným lekárom v Bratislave. Väčšinou boli ich odpovede na žiadosť o vyšetrenie negatívne. „V Bratislave som sa stretol s tromi zubnými lekármi, ktorí povedali, že sú ochotní ošetriť HIV pozitívneho pacienta. Ostatní mi na mail odpísali, že žiaľ, naše zariadenie nie je vybavené na to, aby sme ošetrili takýchto pacientov,“ hovorí Peter.

Kde ostala Hippokratova prísaha?

Ako je možné, že si Peter nevedel nájsť zubára? Lekári predsa skladali Hippokratovu prísahu, podľa ktorej musia ošetriť každého, kto pomoc potrebuje. A okrem toho, túto povinnosť im ustanovuje aj zákon.

„Lekár je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so zákonom. Táto povinnosť súvisí s právom každej osoby na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zakotvenom v zákone o zdravotnej starostlivosti. Zákon zároveň udáva, že zdravotná starostlivosť sa zaručuje každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Právo na ochranu zdravia zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky,“ hovorí JUDr. Veronika Lacková a dodáva: „Podľa Charty práv pacienta, ktorá bola prijatá vládou Slovenskej republiky, má pacient právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť. Podľa tejto charty má pacient právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná.“

Podľa JUDr. Veroniky Lackovej môže lekár pacienta odmietnuť len v troch prípadoch. Po prvé, ak prekročí svoje únosné pracovné zaťaženie. Po druhé, ak má osobný vzťah s pacientom alebo s jeho zákonným zástupcom , ktorý nezaručuje objektívne hodnotenie zdravotného stavu. A po tretie, ak mu v tom bráni osobné presvedčenie, čo sa týka sterilizácie, umelého prerušenia tehotenstva alebo asistovanej reprodukcie. Peter ale dostal od niektorých zubárov jasné stanovisko – neošetria HIV pozitívneho pacienta. „Keby som tých lekárov nahlásil, tak by dostali takú mastnú pokutu, že by sa nespamätali. Ale čo si s tým ja pomôžem? Lekár ma bude nenávidieť, lebo kvôli mne príde o licenciu, ale ja zdravotnú starostlivosť nedostanem,“ dodáva Peter.

K otázke, či lekár môže odmietnuť pacienta preto, lebo je HIV pozitívny, sa vyjadruje aj JUDr. Veronika Lacková: „Charta práv pacienta zaručuje právo pacienta na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti. To znamená, že pacient bez ohľadu na svoju diagnózu má právo, aby mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Lekár však má právo odmietnuť pacienta z dôvodov, ako bolo vyššie uvedené.“

Čo ak o svojej diagnóze nevie?

A teraz si predstavte inú situáciu. Prečo zubári odmietajú HIV pozitívnych pacientov? Súvisí to s tým, že by nedezinfikovali dobre svoje pracovné nástroje a boja sa, že nakazia iných? Čo ale v prípade, že v zubárskom kresle sedí niekto, kto svoju diagnózu nepozná? Čo ak sa nástroje nevydezinfikujú správne a vy si sadnete do zubárskeho kresla po takomto pacientovi? Čo urobíte potom?

Tejto téme sa budeme hlbšie venovať a prinesieme vám ďalšie informácie.

Komentáre