Život

Antonios Vlachou: Mojou najväčšou inšpiráciou sú ženy

"Na Slovensku sa ocitol vďaka príbehu lásky ako z rozprávky. Dnes pôsobí na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave a prebojoval sa medzi top ten fotografov v celosvetovej súťaži."

Anna Weiss, 2. januára 2014 10:00

Rodičia umeleckého fotografa, ktorý sa svojej vášni venuje už niekoľko rokov, žijú v Liptovskom Mikuláši. Otec Grék a matka Slovenka sa do seba zamilovali a spoločne žijú na Slovensku, aj keď ich syn Antonios Vlachou Grécko priam miluje. Každoročne sa tam vracia, plnými priehrštiami si vychutnáva more, slnko, optimistických a spontánnych ľudí. Slovákov hodnotí ako poddajnejších, a ako sám vraví „poslušné ovečky".

Ak sa zadívate na jeho fotografie, pri niektorých vás doslova premkne temný pocit a najmä vás jeho diela donútia premýšľať: „Pre mňa osobne sú najhodnotnejšie fotografie, ktoré sú surrealistické. Vznikajú buď z príbehu alebo z nejakej emócie. Chcem nimi ľuďom odkázať isté posolstvo a ak si v nich nájde každý niečo iné a vysvetlia si to po svojom, budem spokojný," hovorí Antonios Vlachou.

Úspech na prestížnej súťaži

Pochopiteľne, nie všetkým jeho fotografie lahodia, ale mladému ambicióznemu fotografovi to vôbec neprekáža. Odmietol sa vybrať cestou komercie, napríklad fotiť svadby a podobné spoločenské udalosti, ktoré preňho nie sú dostatočne kreatívne. Netúži fotiť pre masy ľudí, ale jeho prvoradým cieľom je zobraziť dielom pocit a potom ho dostať k človeku.

Zdá sa, že spravil dobre, keď sa nezaradil medzi tucty fotografov, ktorí svoju prácu berú ako na páse a nevyberú sa cestou umeleckej fotografie, ale iba istou formou zdokumentovania reality. Práve koncept surrealizmu a osobitosť jeho tvorby, za ktorým sa vždy ukrýva nejaký konkrétny človek alebo myšlienka „vyliezajúca" z podvedomia, ho dostala na prestížnu celosvetovú súťaž, kde jeho fotka skončila v prvej desiatke.

„Fotografia má názov Ilúzia v ťažko pracujúcej krajine a chcel som ňou vyjadriť postoj voči Slovákom. Nie je predsa normálne, aby v tejto krajine musel mať človek dve roboty, aby sa uživil. Platíte predsa dane, poctivo pracujete a stále nežijete na slušnej úrovni. Nechcem robiť revolúciu, iba motivovať ľudí a fotografiami vyjadriť nejakú myšlienku," vysvetľuje A. Vlachou.

Žena – nekonečný zdroj inšpirácie

Hoci je ešte študentom, už teraz ho aj medzi profesionálmi považujú za obrovský talent a jeho tvorba si získala rešpekt aj medzi skúsenejšími, staršími umelcami. Napriek tomuto úspechu cítiť z tohto polo-Gréka veľkú pokoru a zároveň snahu ísť ďalej.

Ďalším druhom diel, s ktorými sa jeho tvorba pýši a získali si aj veľký počet obdivovateľov, sú ženy. Každú jednu dokáže brať ako nekonečný zdroj inšpirácie, v jeho fotografiách dominujú, opäť však nie prvoplánovo, ale posunuté do nadstavby fantazijného sveta. Dokáže obrazy žien personifikovať v rôznych významoch, hrá sa s farebnosťou, výrazom, vytvára rozmanité ilúzie, pritom však ostáva estétom a je zrejmé, že v každej žene dokáže nájsť špecifickú krásu.

Ženy v jeho tvorbe majú aj istý rozmer mystiky - medzi najzaujímavejšie nesporne patrí zobrazenie štyroch elementov, ktoré doslova človeku vyrazí dych. Nielen samotným nápadom, kreatívnosťou, ale výsledným efektom, z ktorého spomínané elementy sršia v akejsi snivej atmosfére a zároveň z nich cítiť prapodstatu starého antického sveta zahaleného do moderného umenia.

Záujem o hudbu a mediálnu tvorbu

Fotografiou však jeho nevyčerpateľný zdroj energie nekončí. Celé roky sa venuje hudbe, bláznivé mladé roky strávil v metalovej kapele ako gitarista a spevák, hoci ako sám hovorí, vypočuje si okrem techna všetko, hip-hop aj dobré ľudovky.

Dnes sa venuje profesionálne videotvorbe, grafickému dizajnu a zároveň produkčnej činnosti. V predvianočnom období zabezpečoval produkciu koncertu v Malej synagóge v Trnave, kde vystúpila hobojistka Zuzana Grejtáková so svojimi hosťami. Vizuálne pôsobivé vystúpenie prinieslo okrem žánrovo pestrého repertoáru od barokových diel až po súčasnosť aj originálne projekcie a netradičnú dramaturgiu.

Od tohto človeka skrátka nečakajte masovosť, tradičný prístup, nudu a už vôbec nie klišé. Zviditeľnil sa napríklad aj réžiou videa s názvom Záhrada vôní pre Laca Lučeniča. „Myšlienka vznikla spontánne, moja hlava proste pracuje non-stop. Som rád, že práve Laco Lučenič mi dal dôveru a oslovil ma, aby som spravil video na tento projekt,“ dopĺňa A. Vlachou.

Ide o exkurz históriou populárnej hudby a tomu zodpovedá aj kreatívna upútavka: len v 43 sekundách sa vám zjavia rôzne štýly hudby a samotný Lučenič privoniava k rôznym kvetom, pričom samotná vtipná pointa prichádza záverom: azda nie je ťažké domyslieť si, k akej rastlinke, za ktorou mnohí chodia až do Amsterdamu, tento muzikant, ktorý ani rokmi nestratil zmysel pre humor a tvorivosť, so spokojným výrazom na tvári, privonia... Túto originálnu upútavku skrátka môžete pozerať donekonečna a vždy vám vyčarí úsmev na tvári.



Šikovnosť, tvorivosť, veľká dávka prirodzeného talentu, kreativita, chuť skúmať, rozvíjať sa, pracovať na nových veciach mladému fotografovi určite nechýbajú. Má však šancu uživiť sa na Slovensku? „Skôr si myslím, že v Čechách, keďže tam viac podporujú kultúru, ale rád prijmem akékoľvek nové výzvy,“ uzatvára A. Vlachou.

Komentáre