Zdravie

Máte veľa stresu? Cvičenie vám pomôže nielen do plaviek

"Stres a psychická záťaž vplývajú na organizmus rovnako ako telesná trauma či biologické škodliviny."

Alena Klepochová, 10. júna 2013 14:00 So stresom bojujú mnohí z nás, nie každý si však s ním vie efektívne poradiť, čo vôbec neprospieva nášmu zdraviu. Za účinného bojovníka so stresom sa doteraz považovala aeróbna aktivita, teda napríklad beh, rýchla chôdza či aerobik. Slovenským vedcom z Univerzity Komenského v Bratislave sa však podarilo dokázať, že rovnaký efekt má aj silové cvičenie.

Väčšina ľudí zažíva podľa odborníkov stres priemerne dvakrát do týždňa a až štvrtina ľudí ho považuje za bežnú súčasť života. Stres pritom spúšťa v organizme vyplavovanie nadmerného množstva adrenalínu, katecholamínu, kortikoidov a rôznych látok, ktoré pokiaľ sa vyplavujú často a dlhodobo, tak môžu spôsobiť určité ochorenia. Výskumy poukazujú, že stres a psychická záťaž vplývajú na organizmus rovnako ako telesná trauma či biologické škodliviny. „V súčasnej dobe rýchleho životného štýlu je potrebné bojovať proti stresu, ktorému je vystavená už i mladá generácia. Aj preto chceme vo výskume i naďalej pokračovať,“ hovorí odborníčka UK doc. MUDr. Janka Lipková, PhD.

Cvičením k čistej hlave

Závery slovenských vedcov svedčia o tom, že proti stresu sa dá bojovať aj posilňovaním -silový tréning s podobným efektom, aký má aerobik, teda aeróbna aktivita. Doteraz sa predpokladalo, že významné sú iba aeróbne aktivity.

Pri silových aktivitách sa cvičilo s náčiním 3-krát týždenne po 60 minút. Vplyv silového cvičenia bol porovnávaný s vplyvom aeróbnych cvičení, ktoré pozostávali z aerobiku (2-krát týždenne po 60 minút) a teda aerobiku na malej trampolíne (1-krát týždenne po 60 minút). Vedci zistili, že obe tréningové intervencie viedli k zlepšeniu zvládania stresu a fyzickej zdatnosti.

Koho trápi stres a čo prináša?

Dlhodobým vystavovaním sa stresu sa človek môže dopracovať napríklad k vysokému tlaku krvi. Ako náhle sa rozčúlime, sme nervózni, stúpne nám tlak, sme červení v tvári, búši nám srdce, máme nepríjemný pocit zrýchlenej akcie srdca, toto je príznak stresu. Niektorí ľudia zase pociťujú pichanie pod pravým rebrovým oblúkom, čo sú zase adepti na žlčníkové záchvaty z rozčuľovania sa. Na nadmerný stres môžu poukazovať aj kŕče v dolných končatinách, časté močenie či hnačky, alebo vyrážky na tvári.

Podľa stresového kalendára sú stresu počas celého roka vystavení najmä lekári a novinári, stres zažívajú často aj učitelia, výnimkou sú obdobia školských prázdnin. Manažéri sú väčšinou vystresovaní od septembra do decembra, pracovníci v cestovnom ruchu zase od júna do septembra. Predavači či pracovníci vo výrobe sú najväčšiemu stresu vystavení väčšinou od októbra do decembra.

Podnetom, ktorý vyvoláva stres, môže byť akákoľvek situácia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje v ňom poplachovú reakciu a aktivizuje obranné mechanizmy. Lekári upozorňujú, že stres je nielen záťaž pre psychiku, ale prejavuje sa aj na vnútorných orgánoch, ohrozuje fyzické zdravie a spôsobuje viaceré civilizačné ochorenia.

Komentáre