Zdravie
Šokujúce fakty! Kedy deti začínajú žiť sexuálny život?
, 23. mája 2013 14:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP PhotoStále mladšie a mladšie deti
Gynekologička MUDr. Radmila Sládičeková, MPH. spomína, že keď robila anonymnú internetovú poradňu, tak jej otázky posielali deti rôzneho veku. Jedno dievča uviedlo, že má 12 rokov a jej partner má 13 rokov. A vraj to nie je zvláštnosťou, pretože deti už v tomto veku riešia svoj sexuálny život.
Podľa jej slov deti začínajú často už pred pätnástym rokom života. Najhoršie na tom všetkom je, že nemajú ani základné vedomosti o možných rizikách a prevencii. A nie sú to len deti, ktoré neriešia ochranu – sú to aj dospelé ženy.
Je antikoncepcia nebezpečná?
Mnohé ženy odmietajú antikoncepciu, pretože počuli o prípadoch, kedy tieto hormóny ženám uškodili. Neuvedomujú si však, čo všetko za tým stojí. Problémy má jedna z mnohých žien, a podľa slov MUDr. Sládičekovej sú to ženy, ktoré so svojim gynekológom nekonzultujú.
Ilustračné foto Foto: TASR/AP PhotoPočet užívateliek antikoncepcie oproti roku 1989 vzrástol, napriek tomu ani zďaleka nedosahujeme úroveň vyspelých európskych krajín, ako je Nemecko, Švédsko, Francúzsko či susedná Česká republika. V týchto štátoch užíva hormonálnu antikoncepciu 30-40% fertilných žien (vek 15-45 rokov) na rozdiel od Slovenska, kde pravidelnými užívateľkami hormonálnej antikoncepcie je len 15% žien v reprodukčnom veku.
Neželané tehotenstvo
Aj keď si žena počíta plodné a neplodné dni, aj keď muž tvrdí, že si dáva pozor, aj tak sa môže stať, že žena otehotnie. MUDr. Sládičeková popisuje najčastejšie vety, ktoré v takýchto situáciách v ambulancii počuje: „Praskol nám kondóm. Sľúbil, že to stihne, ale nestihol to.“ A keď sa pacientky opýta, prečo neberie antikoncepciu, často odpovedajú takto: „Povedal mi, aby som nebrala tú chémiu. Povedal mi, že to nemusím brať, lebo si vie dávať pozor. Dočítala som sa na internete niečo negatívne.“
Replika plodu zabalená v celofáne. Foto: TASR/AP PhotoOkrem toho si žena celý život po tomto zásahu nosí obrovské bremeno a pomerne často ju už celoživotne sprevádzajú depresie.
Prečítajte si skutočný príbeh Silvie (32 rokov)
Keby sa mala písať ružová knižnica mojej mladosti, bolo by to riadne pikantné čítanie, to vám môžem garantovať. Pokojne by sa dalo povedať, že by to bolo možno silnejšie než 50 odtieňov sivej. V skratke: svoju mladosť som si užila na 120 percent nielen tu na Slovensku, ale aj počas rozličných brigád v zahraničí. Chodila som pomerne často aj do Nemecka, kde som strávila pracovne dokonca niekoľko rokov. Práve cudzie prostredie zo mňa urobilo ľahkovážnu babu, ktorá nedávala pozor absolútne na nič a opatrnosť bola cudzím slovom. Najmä v posteli. Dodnes je pre mňa záhadou, ako je možné, že som neochorela na žiadnu chorobu a že som v tomto smere mala nesmierne šťastie. (asi ma má niekto tam hore nesmierne rád)
Ale aby som sa dostala k podstate veci: Mala som 22, v našom bare, v ktorom som robila ako servírka, bolo po záverečnej. To znamenalo cez víkend niečo po piatej ráno. Bola som unavená, uťahaná a zároveň som mala v sebe niekoľko drinkov, ktoré mi počas šichty kupoval jeden zákazník. To ma bavilo, namotávať, usmievať sa, ukázať výstrih a využívať to vo svoj prospech. Veď moje Danka a Janka boli zárukou tučného sprepitného. Tento chalan bol však vytrvalý, sedel pri bare celú noc, rozprával sa len so mnou a v prestávkach medzi miešaním drinkov sme prebrali od nešťastných lások až po plány do budúcnosti. Okej, aby som nehrala chrumkavú, bol mi sympatický. Asi aj preto, keď som ho nadránom zbadala, ako na mňa čaká pred podnikom, som nezačala kričať o pomoc. Bývala som o pár blokov ďalej, odprevadil ma, debata pokračovala, kde prestala a – tipujete správne – pusa na dobrú noc sa nám trochu zvrhla a keďže bol júl a vonku príjemne teplo, počula naše vystrájanie cez otvorené okno celá ulica.
Ako sa fešák objavil, tak po zážitku zmizol a viac som ho nevidela. Pravdupovediac, celú príhodu som sa neskôr snažila si poskladať z útržkov post-alkoholových spomienok. Až príliš neskoro som si však uvedomila, že som v tom období nebrala antikoncepciu, nepoužili sme kondóm a že z tejto náhody môže byť pamiatka na celý život. V lekárni mi povedali, že na trojdňovú tabletku je už neskoro, a tak som absolvovala interupciu. Priznávam, som cynický typ človeka a máločo ma dokáže dostať na lopatky, ale tento zážitok to dokázal. Položilo ma to psychicky a bola to pre mňa veľká škola života.
Čas letel, rany na duši sa zahojili, výčitky vybledli. Teraz mám krátko po tridsiatke, žijem v Bratislave so stálym partnerom, s ktorým plánujem budúcnosť, aj spoločného potomka. Niekde vzadu v hlave mi však bliká skrytý výkričník. Všade totiž čítam, ako môže mať takýto zákrok v budúcnosti vplyv na zdravie plánovaného bábätka. Naša spoločná túžba je však silnejšia a sme odhodlaní to risknúť. Potom vám napíšem, ako sa nám darí. V každom prípade však pošlite mladým babám odkaz odo mňa: aby pamätali na prevenciu a že sa zapeklitá situácia dá v prípade pošmyknutia ešte riešiť – ale treba ju riešiť včas.
Keby sa mala písať ružová knižnica mojej mladosti, bolo by to riadne pikantné čítanie, to vám môžem garantovať. Pokojne by sa dalo povedať, že by to bolo možno silnejšie než 50 odtieňov sivej. V skratke: svoju mladosť som si užila na 120 percent nielen tu na Slovensku, ale aj počas rozličných brigád v zahraničí. Chodila som pomerne často aj do Nemecka, kde som strávila pracovne dokonca niekoľko rokov. Práve cudzie prostredie zo mňa urobilo ľahkovážnu babu, ktorá nedávala pozor absolútne na nič a opatrnosť bola cudzím slovom. Najmä v posteli. Dodnes je pre mňa záhadou, ako je možné, že som neochorela na žiadnu chorobu a že som v tomto smere mala nesmierne šťastie. (asi ma má niekto tam hore nesmierne rád)
Ale aby som sa dostala k podstate veci: Mala som 22, v našom bare, v ktorom som robila ako servírka, bolo po záverečnej. To znamenalo cez víkend niečo po piatej ráno. Bola som unavená, uťahaná a zároveň som mala v sebe niekoľko drinkov, ktoré mi počas šichty kupoval jeden zákazník. To ma bavilo, namotávať, usmievať sa, ukázať výstrih a využívať to vo svoj prospech. Veď moje Danka a Janka boli zárukou tučného sprepitného. Tento chalan bol však vytrvalý, sedel pri bare celú noc, rozprával sa len so mnou a v prestávkach medzi miešaním drinkov sme prebrali od nešťastných lások až po plány do budúcnosti. Okej, aby som nehrala chrumkavú, bol mi sympatický. Asi aj preto, keď som ho nadránom zbadala, ako na mňa čaká pred podnikom, som nezačala kričať o pomoc. Bývala som o pár blokov ďalej, odprevadil ma, debata pokračovala, kde prestala a – tipujete správne – pusa na dobrú noc sa nám trochu zvrhla a keďže bol júl a vonku príjemne teplo, počula naše vystrájanie cez otvorené okno celá ulica.
Ako sa fešák objavil, tak po zážitku zmizol a viac som ho nevidela. Pravdupovediac, celú príhodu som sa neskôr snažila si poskladať z útržkov post-alkoholových spomienok. Až príliš neskoro som si však uvedomila, že som v tom období nebrala antikoncepciu, nepoužili sme kondóm a že z tejto náhody môže byť pamiatka na celý život. V lekárni mi povedali, že na trojdňovú tabletku je už neskoro, a tak som absolvovala interupciu. Priznávam, som cynický typ človeka a máločo ma dokáže dostať na lopatky, ale tento zážitok to dokázal. Položilo ma to psychicky a bola to pre mňa veľká škola života.
Čas letel, rany na duši sa zahojili, výčitky vybledli. Teraz mám krátko po tridsiatke, žijem v Bratislave so stálym partnerom, s ktorým plánujem budúcnosť, aj spoločného potomka. Niekde vzadu v hlave mi však bliká skrytý výkričník. Všade totiž čítam, ako môže mať takýto zákrok v budúcnosti vplyv na zdravie plánovaného bábätka. Naša spoločná túžba je však silnejšia a sme odhodlaní to risknúť. Potom vám napíšem, ako sa nám darí. V každom prípade však pošlite mladým babám odkaz odo mňa: aby pamätali na prevenciu a že sa zapeklitá situácia dá v prípade pošmyknutia ešte riešiť – ale treba ju riešiť včas.
Niečo medzi
Jedným z riešení je aj „tabletka po...“ Po nechránenom styku je to možnosť, ako zabrániť neželanému tehotenstvu. Na trhu sú tabletky, ktoré si treba dať do 72 hodín po styku, ale sú aj také, ktoré si stačí dať do piatich dní. Je to možnosť, ako napraviť chybu, ktorá sa stala. Netreba však dlho váhať, pretože už môže byť neskoro.
Naučme deti chrániť sa
Dôležité je vysvetliť deťom, čo všetko sa môže stať, keď si nebudú dávať pozor. Na jednej strane sú to možné choroby, ale na druhej strane je to aj tehotenstvo a následná interupcia, ktorá psychiku dievčaťa zmení už navždy. Nenechajme deti, aby sa naučili v tom plávať samé, ale hoďme im záchranné koleso.
