Zdravie
Samovrahovia si väčšinou siahnu na život v máji – tušíte prečo?
Alena Klepochová, 27. júna 2013 10:00
Potvrdzujú to aj slovenské štatistiky. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii bolo vlani najviac samovrážd práve v máji. Celkovo si u nás v minulom roku siahlo na život 571 ľudí, 62 z nich to urobilo v máji. V júni sa zase zaznamenalo najviac samovražedných pokusov.
Ľuďom, ktorí premýšľajú nad samovraždou, chýba práve po clivých zimných mesiacoch energia čeliť výzvam a nenaštartuje ich ani prebúdzajúca sa príroda a jarné slnečné lúče. Človek odhodlaný na dobrovoľný odchod z tohto sveta neraz svojmu okoliu signalizuje, že ďalej nevládze a potrebuje pomoc, nie vždy si však musíme tieto signály všimnúť.
K samovraždám dochádza v noci a na začiatku týždňa
„Vďaka podrobne spracovaným údajom možno sledovať aj dni v týždni a dokonca aj hodiny, počas ktorých dochádza najčastejšie k samovraždám a samovražedným pokusom. Najviac samovrážd sa stane v noci medzi 22:00 až 7:00 hodinou,“ priblížil hovorca NCZI Peter Bubla. Najviac samovražedných pokusov býva zase cez deň, medzi 13:00 až 18:00 hodinou. Čiernymi dňami s najväčším počtom samovrážd aj samovražedných pokusov boli pondelky a utorky.

Dlhodobo si dobrovoľný odchod zo sveta volia najmä muži, pri pokusoch o samovraždu je podiel mužov a žien vyrovnanejší. Viaceré pokusy sú pritom hodnotené ako demonštratívne, so snahou získania výhody, pozornosti a podobne. Je však nesprávny predsudok, že ten, kto myslel na samovraždu alebo sa o ňu v minulosti pokúsil, sa s myšlienkou na dobrovoľný odchod z tohto sveta už nerozlúči.
Ľudí trápia problémy a depresie
Najčastejšími motívmi samovražedných pokusov na Slovensku sú rodinné problémy a iné vnútorné osobné konflikty. Hlavnou príčinou samovrážd v Európskej únii sú však depresie. Tie sa okrem smutnej nálady môžu prejavovať aj celým radom duševných a telesných príznakov. Objaviť sa môže strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzaná úzkosťou, únavou, nesústredenosťou či podráždenosťou.

Desatoro duševného zdravia
Mať niekoho rád skutočnou nepredstieranou láskou.
Napomáhať dobrej atmosfére v rodine – pozornosť, porozumenie, cenenie,
vzájomný rešpekt.
Vedieť si získať a udržať aspoň niekoľkých priateľov.
Pestovať intenzívne osobné záujmy.
Viesť zdravý životný štýl, striedať bdenie a spánok, činnosť a odpočinok, hody a pôst, spoločnosť a samotu.
Dodržiavať denne primeraný pohyb.
Zbytočne nepreceňovať úspechy ani prehry.
Primiešať všade trochu humoru.
Nájsť v každom dni, človeku a v udalosti niečo pekné.
Nebrániť sa smútku, patrí životu. Keď nás však premáha, je dobré navštíviť príbuzného, priateľa, lekára, psychológa alebo psychiatra.
ZDROJ: Liga za duševné zdravie