Zdravie

Bez vody a jedla v prírode? S týmito radami žiadny problém

"Najznámejšou bylinkou, ktorou môžeme zahnať smäd pre jej kyslú príchuť, je kyslička."

Alena Klepochová, 21. júna 2013 10:00 Počas pekných slnečných dní nás mnohých láka pobyt v prírode. Bežne si so sebou zoberieme vodu a nejaký ten proviant. Kto však vie, čo v lese a na lúkach hľadať, sa nemusí spoliehať iba na donesené a nemusí domov ani odnášať odpadky. Osvieženie v prírode poskytnú okrem prameňov vody a studní aj niektoré rastliny.

Najznámejšou bylinkou, ktorou môžeme zahnať smäd pre jej kyslú príchuť, je kyslička. Svojím vzhľadom je podobná ďateline a rastie prevažne v lese. Stačí si jej natrhať kúsok, pohrýzť a svieže prírodné osvieženie je na svete. Na lúkach zas rastie veľa druhov štiavov, z nich najviac osviežia tie, ktoré majú špicaté spodné listy. Požuť možno i mladé ihličie, po ňom určite ostane aj svieži dych a mladé bukové listy. Kyslička a štiavy sú však určite chutnejšie.

Odvážlivci môžu vyskúšať aj listy mladej žihľavy, ktoré majú ešte veľmi málo pŕhliacich chĺpkov. Ako poistka proti popŕhleniu poslúži opálenie listov ohňom. Radšej však odporúčame si žihľavu vziať domov a uvariť si z nej čaj, predsa len to asi bude bezpečnejšie.

Pichľavý „kaleráb“ a voňavé maliny

Kto by mal chuť na dezert, aj tomu sa dá vyhovieť. Ovocnú chuť ponúka príroda v podobe čerstvých malinových listov, samozrejme samotné maliny môžete zjesť tiež. Rovnako sa v lese môžete poobzerať po čučoriedkach, lesných jahodách či černiciach. Osviežujúci pocit poskytne aj kyselina mravčia. Stačí vložiť steblo trávy do mraveniska, kde ho mravce v rámci obrany za krátku chvíľu postriekajú kyselinou mravčou. Steblo potom treba oblízať, najprv však treba otriasť prípadné mravce.

Prípadný hlad zaženie aj pichľavý krasovlas, je to druh bodliaku, nerastie do výšky. Keď ho vyberiete zo zeme a odstránite z neho šupu, získate plod chuťovo podobný kalerábu, radia znalci. Vyskúšali sme ho, je naozaj dobrý, akurát šúpanie je trochu komplikované. Krasovlas však tiež musí dozrieť, najlepšie chutia tie, ktorým odkvitol kvet. Rastlina má listy podobné púpave, ktorú takisto možno konzumovať.

Všestranná matka príroda

Rastliny poslúžia tiež ako prvá pomoc pri odreninách alebo uštipnutí hmyzom. Pri drobných odreninách sa v rámci prvej pomoci odporúča priložiť k rane starý známy skorocel. Ten všeobecne podporuje hojenie rán, z čoho vyplýva aj jeho pomenovanie. Pre jeho lepší účinok je vhodné jemne rozdrviť list medzi prstami.

V prípade uštipnutia hmyzom poskytne rýchlu úľavu v podobe chladivého účinku aj koreň púpavy. Prírodná ochrana hlavy pred slnkom, dažďom alebo kliešťami sa dá vyrobiť z obyčajného lopúchového listu. Niektorým ľuďom však lopúchové listy zapáchajú, niektoré krízové situácia si však vyžadujú aj krízové riešenia.
Liečivá sila byliniek

Bylinky sa oddávna používali v domácej liečbe, namiesto pestovania je najjednoduchšie si ich natrhať vo voľnej prírode a doniesť domov. Bylinky sa nemusia používať len na prípravu liečivých čajov.

Napríklad bolesti hlavy môžu mať rôzne príčiny ako nedostatok spánku, vyčerpanosť, depresie, môžu súvisieť s blokovaním krčnej chrbtice a podobne. "Spomedzi liečivých rastlín pri niektorých bolestiach účinne pomáha éterický olej z mäty piepornej a levandule, ktorými si jemne masírujeme čelo a spánky bez toho, aby sme zasiahli oblasť očí," povedala bylinkárka z Červeného Kláštora, Mária Danková.

Pri migréne a pri bolestiach svalov a kĺbov môže pomôcť mätový olej, ktorý okrem toho uľahčuje dýchanie a môže sa pridať aj do osviežujúcich kúpeľov. Pri jeho príprave sa otrhané lístky mäty dajú do skleneného pohára, trochu sa natlačia a zalejú kvalitným slnečnicovým olejom. Pohár sa uzavrie a nechá štyri - päť dní v teple lúhovať. Potom sa olej scedí cez plátenko a lístky sa jemne vyžmýkajú.

Komentáre