Zdravie

Bolí vás hlava alebo ste unavení? Toto môže byť dôvodom!

"Za týmito problémami môže byť veľmi jednoduchý dôvod, ktorého sa dá zbaviť."

Alena Klepochová, 24. marca 2014 8:00

Bolí vás hlava, trpíte nevysvetliteľnou únavou, pocitom na vracanie alebo bezdôvodnou teplotou? Za všetkými týmito príznakmi môžu byť plesne, ktoré nemusíte vidieť, napriek tomu vás však môžu negatívne ovplyvňovať. V bytoch a budovách sa im páči na vlhkých miestach, kde sa rozmnožujú a môžu byť zdrojom toxických látok, ktoré nám môžu spôsobovať zdravotné problémy.

Asi u polovice obyvateľov budov, kde sú s plesňami problémy, sa podľa odborníkov z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vyskytujú aj príznaky dráždenia. Ide o opuchnutie očí, pískanie na hrudníku pri dýchaní, alebo pocit nedostatku dychu. Tieto typické symptómy miznú krátko po tom, ako sa dostanete z dosahu plesní.

Plesne sa tiež môžu podpísať aj pod opakované infekcia ako chrípka, bronchitída či infekcie stredného ucha. “Rast plesní je častou príčinou liečby respiračných infekcií a ich opakovaného výskytu. Obyčajne to nie je z toho dôvodu, že infekciu zapríčiňujú plesne, ale preto, že plesne zvyšujú individuálnu vnímavosť na infekcie,“ vysvetľuje ÚVZ SR.

Neviditeľné, ale nebezpečné

Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia, približujú hygienici.

„Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, ale za účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Plesne vyvolávajú alergické reakcie vo forme častých zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc, prípadne kožných alergií. Priamym kontaktom s plesňami dochádza k častým ochoreniam kože. Dlhodobá prítomnosť plesní časom vytvára chronickú precitlivenosť organizmu a zhoršujúcu sa alergiu,“ upozorňuje ÚVZ SR.

Vetrajte!

Nárast plesní býva podľa odborníkov spôsobený nielen konštrukčno-stavebnými chybami, nesprávnou izoláciou, spôsobujúcimi zatekanie, ale aj nesprávnou údržbou bytov a nedostatočným vetraním. Problém býva častejší v zateplených budovách.

Z pohľadu miestností sú v byte či dome rizikovejšie kúpeľňa a kuchyňa, pretože je tam vyššia prítomnosť vlhkosti. Ako poukazujú hygienici, pranie, varenie a hlavne sušenie prádla v byte a slabé prirodzené vetranie umožňujú kondenzáciu vzdušnej vlhkosti na povrchu interiéru.

"Vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní ako ich likvidovať, a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním. Vetranie je zvlášť dôležité ak máme nepriedušné okná," vysvetľuje ÚVZ SR. Najúčinnejší je prievan, kedy sa naraz otvoria na jednu až päť minút okno aj dvere. Účinné je aj nárazové vetranie, kedy sa okno otvorí na päť až desať minút. Ak sme celý deň doma, treba byt 3 až 4 razy za deň vyvetrať. Ak nie sme po celý deň doma, vetráme ráno a večer. "Veľmi dôležité je, aby sme okno otvorili po každom sprchovaní a varení, pretože pri týchto činnostiach sa tvorí vlhký vzduch," dopĺňajú hygienici.

Pamätajte, že v suchom vzduchu a na suchých konštrukciách plesne nerastú. Ak sa plesne usadili v byte za skriňami, je potrebné odsunúť nábytok aspoň 5 až 10 centimetrov od steny, aby sa okolo nej vytvorila možnosť prúdenia vzduchu. Dôležité je tiež udržiavať čistotu v byte.

Komentáre