Zdravie

Bunková smrť udržiava rovnováhu v tkanivách

"Smrť buniek nastáva nekrózou, keď hynú v dôsledku choroby či zranenia, alebo apoptózou, čo je geneticky naprogramovaná smrť."

TASR, 8. februára 2019 9:00 Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) spolu s kolegami z Ústavu hygieny a aplikovanej imunológie Centra pre patofyziológiu, infekciu a imunológiu Viedenskej medicínskej univerzity objavili mechanizmus toho, ako sú mŕtve bunky v tkanivách odstraňované, čo je kľúčové pri vývine tkanív alebo pri krvotvorbe. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.

Bunky, ako základné stavebné jednotky všetkých organizmov, postupne dozrievajú a zomierajú. Ich smrť nastáva nekrózou, keď hynú v dôsledku choroby či zranenia, alebo apoptózou, čo je geneticky naprogramovaná smrť. "Mŕtve, konkrétne apoptopické bunky v našom tele odstraňujú makrofágy, čo sú špecializované bunky imunitného systému," hovorí vedúci výskumu Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Podľa odborného článku, ktorý vedecký tím publikoval v časopise Journal of Leukocyte Biology, produkujú makrofágy po svojom dozretí vyššie množstvo receptora, ktorý potom rozpozná mŕtve bunky špecificky označené plazminogénom – proenzýmom prítomným v krvnej plazme. "Plazminogén sa podieľa na rozpúšťaní krvných zrazenín. Okrem toho je však dôležitý aj v mnohých iných fyziologických procesoch. Špecificky označuje apoptotické bunky, čo slúži ako signál "zjedz-ma" pre makrofágy v tkanivách," hovorí prvá autorka štúdie Anna Ohraďanová-Repič z viedenského Ústavu hygieny a aplikovanej imunológie.

Leksa dodáva, že znalosť tejto molekulárnej interakcie bude veľmi užitočná. "A to najmä na hlbšie pochopenie stavov spojených s neúčinným odstraňovaním mŕtvych buniek a na vývin liečiv, napríklad pri závažných zápalových ochoreniach," tvrdí.

Komentáre