Zdravie

Astmu nepodceňovali ani starí Gréci a Egypťania – môže zabíjať!

"Najstarší dochovaný návod na liečbu astmy je na slávnom Ebersovom papyruse, ktorý je starý vyše 2500 rokov."

Alena Klepochová, 22. júna 2013 6:00 Astma postihuje ľudí v každom veku, prvotné príznaky ani následnú liečbu preto netreba podceňovať. Ide o celoživotné chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré vedie k opakovaným ťažkostiam pri dýchaní, spôsobuje dušnosť, tlak na hrudníku a kašeľ, a to prevažne v noci a nadránom.

Mnohí ľudia zažívajú paniku, keď sa budia s pocitom, že sa dusia a nemôžu dýchať. Astma môže byť pre človeka veľmi únavná, pretože počas záchvatu sa do krvi nedostáva dostatok kyslíka. Pokiaľ nie je astma dobre liečená, pacient trpí záchvatmi, ktoré mu výrazne zhoršujú život. V niektorých prípadoch spôsobujú aj smrť.

Pri tomto chronickom ochorení je podľa doc. MUDr. Marty Hájkovej CSc., hlavnej odborníčky MZ pre pneumológiu a ftizeológiu nevyhnutná inhalačná liečba po zvyšok života. „Príznaky astmy sa dajú zvládnuť pomocou liekov, jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich priebeh ochorenia je pravidelnosť liečby a jej správne užívanie,“ dodáva Hájková.

Astmu liečili už aj Egypťania

Podľa doc. MUDr. Martina Brezinu, CSc., hlavného odborníka pre detskú pneumológiu, choroby ako astma, epilepsia a tuberkulóza boli známe už v staroveku. Najstarší dochovaný návod na liečbu astmy je na Ebersovom papyruse, ktorý je starý vyše 2500 rokov.

V liečbe sa odporúča zmes fíg, hrozna, plodov sykomory, kadidla, rasce, borievky, vína, husacej masti a sladkého piva. Starí Egypťania položili aj základy inhalačnej liečby astmy: na horúcu tehlu položiť za hrsť bylín blenu a inhalovať.

Astmatické ochorenie v priebehu posledných dekád zaznamenalo výrazný posun v liečbe. Napriek tomu patrí medzi ochorenia, ktoré v najväčšej miere sužujú populáciu a negatívne ovplyvňujú kvalitu života.

Pomenovanie od starých Grékov

Výraz astma pochádza z gréčtiny, starí Gréci ním mysleli „ťažký dych“, „chrčanie“ a výraz použil aj Homéros vo svojich dielach. Hippokrates – asi najväčšia veličina medzi starogréckymi lekármi vyslovil domnienku, ktorá bola v 20. storočí aj vedecky dokázaná - že náchylnosť na astmu je dedičná a vyslovil predpoklad, že je vyvolaná „kakochýmiou“, čiže nerovnováhou štiav.

Aulus Cornelius Celsus na prelome letopočtov napísal dielo „De Medecina“. Z Celsovej knihy, ktorá bola napísaná veľmi pútavo, opisovali autori medicínskych návodov a učebníc až do 17. storočia. Niektoré recepty sa však zrejme už jeho súčasníkom zdali dosť uletené, lebo napríklad pri recepte na liečbu astmy považuje za potrebné najprv zdôrazniť, že „Nie je pobláznená idea, že treba vysušiť pľúca líšky a vyrobiť z nôh prášok, alebo pľúca tohto zvieraťa v čo najčerstvejšom stave upiecť a zjesť...“

Stredovek v Európe znamenal najmä liečbu modlitbami a opakovanie receptáru starých klasikov. V renesancii okrem iných vynikol lekár so vzletným menom Phillipus Aurelous Theophrastus Bombastus von Hohenheim, ktorý je známejší pod svojím umeleckým menom Paracelsus. Navštívil aj Bratislavu, kde miestnym mešťanostom odmietol prezradiť recept na výrobu zlata.

Jeho daktoré liečebné postupy by si určite obľúbili aj mnohí dnešní pacienti: „Astma sa nelieči bylinkami, ale pľúcnymi likérmi.“ V liečebnom receptári pre astmatikov mal napríklad víno s rastlinnými výťažkami, víno s rozpustenými minerálmi alebo víno s medom.

Moderná liečba už nie je taká zaujímavá

V 20. storočí prichádza do medicínskeho receptáru „nuda“: z rastlín sa extrahujú čisté substancie a vnucujú sa pacientom v nezáživnej forme tabletiek či fádnych inhalačných práškov, prípadne sa vhodne modifikujú odvodeniny od telu vlastnej látky adrenalínu, aby si ich potom pacient vstrekoval do priedušiek.

Modernú éru liečby astmy predznamenáva identifikácia kortizónu a z neho odvodených látok so silným protizápalovým účinkom. Výrazne sa ku slovu dostávajú inhalačné formy liekov.

Komentáre