Zdravie

Nie ste ešte na nič alergický? Máte šťastie

"Pod nárast počtu alergií sa podpisuje životné prostredie, ako aj to, čo si obliekame alebo jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu."

Alena Klepochová, 30. augusta 2013 12:00 Počet alergikov na celom svete každoročne narastá, pričom tento trend neobchádza ani Slovensko. Alergiou trpí v súčasnosti asi 40 percent Slovákov, pričom stále pribúdajú nové prípady. Za posledných sto rokov sa počet alergikov zvýšil z pol percenta populácie na viac ako spomínaných 40 percent. Lekári predpokladajú, že v roku 2020 bude alergická väčšina populácie.

Pod nárast počtu alergií sa podpisuje životné prostredie, ako aj to, čo si obliekame alebo jeme. Okolie mení aj našu genetickú výbavu. Z generácie na generáciu sa zvyšuje náchylnosť na alergiu, ktorá nie je zakódovaná v génoch.

Z posledných dostupných údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo za rok 2012 na Slovensku evidovaných 421.242 pacientov s alergickou nádchou. S bronchiálnou astmou bolo 186.868 pacientov a počet pacientov s atopickou dermatitídou bol 50.472. Žihľavkou trpelo 29.616 ľudí a počet evidovaných pacientov s angioedémom vzrástol na 1134.

Alergia je na celý život

Alergia je chronické celoživotné ochorenie. Jej podstatou je zápal. Imunitný systém reaguje na podnet zvonku, ktorým môže byť čokoľvek - vdychovaný alergén - peľové zrno, prachová častica, pleseň, roztoč alebo epitelium zvieraťa prítomného v byte. Alergik je človek, ktorého imunitný systém na takýto podnet reaguje prílišnou, neodôvodnenou reakciou. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú.

Alergiu môže človek prvýkrát dostať v každom veku, vyskytuje sa vo všetkých ročných obdobiach. Prvou pomocou sú voľne predajné antihistaminiká, ktoré môžu načas zmierniť a utlmiť nepríjemné prejavy alergie. V súčasnosti aj praktickí lekári môžu predpísať lieky proti alergii okrem nosových kortikoidov. Pri alergii je však vždy potrebné skoré vyšetrenie u alergológa.

Alergie stoja zdravotníctvo veľa peňazí

„Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), alergické ochorenia sú štvrté najčastejšie sa vyskytujúce na svete a predstavujú tak spoločenskú, ako aj ekonomickú záťaž v oblasti kvality života, počtu vymeškaných dní v práci alebo v škole, výdavkov na lieky, či dokonca úmrtnosti,“ povedal hovorca NCZI Mgr. Peter Bubla.

Medzi alergické ochorenia patrí astma, alergická nádcha, anafylaxia, alergia na lieky, potraviny a hmyz, ďalej ekzémy, žihľavka (urtikária) a angioedém. Takisto bol zaznamenaný veľký nárast potravinových alergií. Podľa odhadov na ne trpí okolo 200 až 250 miliónov ľudí na celom svete.

„S príznakmi žihľavky a angioedému sa počas života stretne okolo 20 percent ľudí. Alergia na hmyz môže mať fatálne následky až u 50 percent populácie. Ide o prípady, keď človek napríklad ihneď po uštipnutí nevyhľadá lekársku pomoc, keďže predtým mu tento druh alergie nebol zistený. Alergia na lieky môže postihnúť až jedného z desiatich obyvateľov a pri spôsobení anafylaktického šoku je zodpovedná za odhadovaných 20 percent úmrtí,“ priblížil Bubla.

Alergia ako vstupná brána astmy

Až u tretiny pacientov trpiacich na jeden alebo viacero druhov alergie sa toto ochorenie rozvinie do astmy. Podľa odhadov WHO, približne 300 miliónov ľudí trpí na astmu a zároveň je to aj najčastejšie chronické ochorenie medzi deťmi. Každoročne je toto zatiaľ neliečiteľné ochorenie zodpovedné za približne 250 tisíc predčasných úmrtí.

Podľa Európskej federácie asociácií pacientov s alergiami a ochoreniami dýchacích ciest (EFA) bude do roku 2015 alergiou trpieť každý druhý Európan. Zo všetkých druhov alergie zostávajú najčastejším typom respiračné alergie, ktoré postihujú 20 až 30 percent európskych obyvateľov. V absolútnych číslach trpí alergickou nádchou až 113 miliónov Európanov a 68 miliónov bojuje s astmou.

Komentáre