Štýl

Emma a Ema Tekelyové: Naučia vás piecť koláče, z ktorých nepriberiete

"Vplyvom bieleho cukru sa starne, pokožka hrubne, jej elasticita sa zmenšuje a vytvárajú sa vrásky, ktorých sa už nijako nezbavíme, upozorňuje Emma Tekelyová. "

Veronika Rosputinská, 22. decembra 2013 6:00

Emma a Ema Tekelyové sú známe nielen z médií, ale aj vďaka receptom na koláče a iné maškrty, o ktorých hrdo prehlasujú, že sa z nich nepriberá. Splnený sen každej ženy.

Pred pár rokmi ste s dcérou začali zlepšovať klasické recepty na obľúbené sladkosti tak, aby z nich vznikali ich zdravšie verzie. Na konte máte už druhú knihu takýchto receptov. Na čo sa v nej čitateľky môžu tešiť?

Prvá kniha bola naozaj úspešná, ukázalo sa, že pečenie nie je iba kategóriou starých mám, ale že dnes pečú mladé dievčatá, dokonca tínedžerky, mladomanželky, mladé mamičky. A práve táto kategória žien inklinuje k receptom, nazvime ich lifestylové, teda recepty, s ktorými nie je veľmi veľa práce a od ktorých sa nepriberá. A naše knihy idú týmto smerom. Priestor sme dali aj dvom doktorkám, dermatologičke a odborníčke na výživu, ktorých sme sa pýtali, aký nezdravý je biely cukor a biela múka. Odpovede nás prekvapili. Cukor sa prirovnáva k heroínu, je návykový, potrebujeme ho stále viac a viac, pretože pôvodná dávka nám už nestačí. Čiže je ako droga. Vplyvom bieleho cukru sa aj starne, pod vplyvom určitých chemických reakcií v tele pokožka hrubne, jej elasticita sa zmenšuje a vytvárajú sa vrásky, ktorých sa už nijako nezbavíme. Preto sa v našich receptoch vyhýbame bielej múke a bielemu cukru, ale aj umelým tukom a sladidlám.

V jednom z rozhovorov ste priznali, že hlavnou cukrárkou je dcéra Ema. Aká je pri pečení Vaša úloha?

Moja úloha je veľmi dôležitá – ja musím všetko umyť, podať, otvoriť, odstrihnúť (smiech). Je to tak, ako keď sa muruje dom. Ja som ten pomocník na špinavú prácu a hlavným majstrom je Emka. Ona je aj iniciátorkou celého pečenia, od malička, pretože ja som nikdy nemala čas a nepiekla som, Emka sa pridala k tete Oľge a pomáhala jej. Ja som k pečeniu vzťah nemala, navyše, kamera pridáva šesť kilogramov, takže som sa cukru ozaj dvadsať rokov vyhýbala. Ale keď Emka napiekla prvé koláčiky, chcela, aby som ochutnala, aby som ju ako mama pochválila a tak sama začala s vymieňaním ingrediencií. A to bol prvý podnet k sladkostiam, od ktorých sa nepriberá. Musím povedať, že najskôr som touto jej záľubou nebola nadšená. Emka študovala vo Viedni módne návrhárstvo a dejiny umenia a vždy, keď prišla domov, opásala si zásteru a začala cukrárčiť. A ja jej vravím: „Preboha, ty máš také nádherné vzdelanie a postavíš sa k sporáku...“ Ale dnes vidím, že je to akýsi celosvetový boom, pečú tínedžerky, celebrity, chvália sa tým na internete. Takže pečenie sa akosi vrátilo cez generáciu k mladým kočkám a teraz sa z toho teším, pretože im to veľmi pristane. Navyše, domáce pečenie vytvára čaro domova, pohodu, svet nie je zrazu taký uponáhľaný a keď sa upečie bábovka alebo jablkový koláč, všade vonia škorica a odrazu je doma tak dobre, sme spolu, dáme si kávu a takto to má byť.

Ako často sa vám podarí stretnúť takto spolu, niečo si upiecť, maškrtiť?

Ema: Pečiem každý týždeň a teraz, keď máme autogramiády knihy, pečieme spolu aj častejšie, pripravujeme ochutnávky pre ženy. Navyše, idú aj Vianoce, tak momentálne je toho pečenia viac. Ale bežne v priebehu roka je to tak raz do týždňa, väčšinou cez víkend, keď sme všetci spolu doma.

Spomenuli ste Vianoce. Čo nesmie chýbať na štedrovečernom stole u Tekelyových?

Je to taká klasika a ako každý, aj my máme nejaké vlastné rituály, recepty. Niečo mám od svojej mamy, niečo od svokry, niečo má nové zas Emka. Vianočné sviatky trávime všetci spolu, aj s Emkinými svokrovcami, takže chystáme tradičné vianočné recepty, tradičné jedlá, ale so zníženou kalorickou hodnotou, so špaldovou múkou a čo je prekvapivé, všetkým to chutí. Spočiatku sme boli opatrné a chlapom sme nehovorili, čo sme v receptoch pomenili, predsa len, chlapi sú konzervatívnejší. Ale keď pochválili, tak sme im povedali, čo v tých zákuskoch skutočne je. Experimentujeme a je pri tom úžasné, že dokážu vzniknúť recepty, kde vôbec nemusí byť múka, ale stačia strúhané mandle alebo mrkva a odrazu z toho vytvoríme piškótové cesto, ktoré chutí tak isto a ešte je šťavnatejšie.

Spomínali ste tradičné vianočné jedlá. Takže si doprajete aj kapustnicu a zemiakový šalát?

Ema: Áno, samozrejme. Ale rybu máme pečenú v rúre s bylinkami, nie v trojobale a šalát robí mama a namiesto majonézy do neho dáva biely jogurt, čiže aj tam sú znížené kalorické hodnoty. Nám to chutí, nie je to o tom, že sa do toho nútime kvôli línii. Je to tak ako s koláčmi – sú chutné, nie mdlé ako všetko nízko kalorické.

Emma: Hlavne sa vyhýbame pomenovaniu „diétne“. Je to nová cesta, nová generácia sladkostí. V jednej televíznej šou sme sa stretli s profesionálnym kuchárom a ten sa prekvapil, že naše recepty vyzerajú tak jednoducho a pritom tradične a to je to, o čo nám ide. Nechceme prinášať nijaké zvláštne recepty, z Madagaskaru... Od profesionálov sa očakáva experimentovanie s netradičnými kombináciami, ale nám ide o klasické chute, na aké sme zvyknutí. Mne sa slinky zbiehajú, keď si predstavím taký orechový závin, kde je viac plnky ako cesta alebo čokoládový závin s malinami, ktorý je úplne bez múky a plnka vyzerá ako maslová, ale v skutočnosti je celá z tvarohu.

Pred pár rokmi ste na seba prezradili, že sa vôbec necítite ako gazdinka. Zmenilo sa odvtedy niečo?

Myslím, že ani nie. Skôr som v sebe zaznamenala prerod v tom zmysle, že už dcéru neodháňam od sporáka, pečenie je teraz fenoménom a naozaj sa dá pri ňom relaxovať. Beriem ho ako súčasť príjemného využitia času, ktoré je navyše aj užitočné. A hlavne, ak to človek robí so srdcom, je to na tom výsledku aj cítiť. Veď ako sa hovorievalo: „Prečo chutí štrúdľa v závodke inak ako tá od starej mamy? Lebo stará mama ju pečie so srdcom.“

A poslednú otázku mám ešte pre Vás Ema. Ste jedináčik, teda jediná šanca zabezpečiť svojim rodičom vnúča. Nemajú už podobné požiadavky?

Emma: Máme! Čestne sa priznávam, že už by som bola rada babičkou. Hoci, neviem si predstaviť to oslovenie babička, ale vyvíjajú sa už sladkosti, tak hádam aj tento termín nájde novší ekvivalent... Oni sú také rozcestované manželstvo, jej manžel nepôsobí na Slovensku, tak dúfajme, že už čoskoro... (smiech)

Komentáre