Štýl

Andrea Pojezdálová: Módu chcem tvoriť doma, na Slovensku

"Mladá návrhárka má pred sebou ešte rok školy, no za sebou už nejeden úspech. Skúsenosti plánuje zbierať aj v zahraničí, zúročiť by ich chcela doma."

Veronika Rosputinská, 22. marca 2014 12:00

Andrea Pojezdálová sa spolu s ďalšími štyrmi Slovenkami stala súčasťou česko-slovensko-maďarskej prezentácie módy na medzinárodnej výstave International Fashion Showcase. Porozprávali sme sa s ňou o tom, čo v Londýne predviedla a ako jej život zmenilo víťazstvo na Brillance Fashion Talent pred tromi rokmi.

Len pred pár týždňami skončila v Londýne medzinárodná výstava módy, ktorej súčasťou ste boli aj Vy. Ako ste sa dostali k príležitosti vystavovať na tak prestížnom podujatí?

Účasť Slovenska na tomto podujatí zabezpečuje a organizuje Slovak Fashion Council. Výber dizajnérov reprezentujúcich našu krajinu mala na starosti historička módy Zuzka Šidlíková, ktorá nám mimo iného prednáša na VŠVU dejiny odevu. Asi v polovici decembra ma oslovila s ponukou, ktorú som samozrejme s radosťou prijala.

Akú kolekciu ste do Londýna poslali?

V Londýne som prezentovala kolekciu, ktorá vznikla ako bakalárska práca v ateliéri Odevného dizajnu na VŠVU. Počas minulej jesene som ju rozšírila o nové outfity. Keďže aktuálna kolekcia, na ktorej práve pracujem, ešte nebola v tom čase dokončená, rozhodla som sa do Londýna poslať práve kolekciu PROGRESS. Ide o sériu pohodlných, prevažne úpletových kúskov, inšpirovaných magickým symbolickým indickým útvarom Mandala, definovaným ako harmonické spojenie kruhu a štvorca. Táto definícia sa v práci stala východiskom pre strihové riešenia, kde som samotný kruh a štvorec využívala ako strih, z ktorého aranžovaním vznikali odevné formy. Bolo to zas skôr o experimentovaní a hľadaní foriem, pričom som sa nakoniec prepracovala k prevažne nositeľným odevom.

Ako dlho Vám trvala príprava na tento projekt?

Keďže kolekcia bola už v podstate hotová, tak to išlo celkom ľahko a príprava mi nezabrala veľa času. Bola to však dobrá motivácia na to, aby som sa konečne donútila dať hotovú prácu nafotiť, čo som predtým trochu zanedbala. Fotografie tejto kolekcie má na svedomí talentovaný fotograf Juraj Starovecký.

Čo si od účasti v Londýne sľubujete?

Je to výborná príležitosť ako predstaviť svoju prácu zahraničnému publiku na prestížnom podujatí, ktoré prebieha priamo počas London fashion weeku. Vďaka Slovak Fashion Councilu majú možnosť odprezentovať svoju prácu aj dizajnéri zo Slovenska, čo je skvelé. Na základe skúseností som pochopila, že každá prezentácia je dôležitá a každá prináša niečo nové. Na tejto medzinárodnej je skvelé to, že dizajnéri majú možnosť vidieť prácu zahraničných dizajnérov, spoznať rozličné postupy a prístupy k tvorbe, porovnávať sa s konkurenciou a na základe toho sa posúvať ďalej.

Keby ste si mohli vybrať akúkoľvek krajinu, v ktorej by ste chceli pôsobiť?

Mojím snom je tvoriť a pôsobiť na Slovensku. Podmienky na to tu však nie sú ideálne a fungovať nie je jednoduché. To však neznamená, že je to nemožné. Ešte ma čaká posledný rok na vysokej škole a potom by som chcela ísť zbierať skúsenosti aj niekam do zahraničia. Zvažujem aj ďalšie štúdium, určite pracovné stáže. Láka ma Belgicko, Paríž je úžasný, ale aj Londýn, škandinávska móda je mi blízka a aj Moskva ma očarila. Ako sa však poznám, nikde nevydržím dlho. Domovská základňa teda určite bude tu na Slovensku. Uvidím, čo prinesie nasledujúci rok.

V čom Slovenky v móde zaostávajú napríklad za takými Newyorčankami alebo Londýnčankami?

Tak na ten New York sa ma spýtajte na jeseň. Ten mám v pláne cez leto. Aj Londýnčanky si všimnem a snáď sa podarí aj kúsok Talianska. Ale mala som možnosť spoznať, čo znamená šarm Parížanky a po nedávnej návšteve Moskvy som si všimla, že aj Rusky sa vedia zaujímavo nosiť. Ja však nerada hodnotím. Mňa baví pozorovať.

Má na Slovensku mladý módny dizajnér problém presadiť sa?

Jedna vec je presadiť sa, druhá je reálne fungovať a uživiť sa svojou tvorbou. To, či a ako sa tu dizajnér presadí, závisí do veľkej miery aj od toho, aké sú jeho priority a hodnoty. Možnosti a príležitosti sú tu rôzne. Dôležité však je veriť tomu, čo robíte, robiť to poctivo, s nadšením a hlavne nestrácať motiváciu.

Ako by ste definovali módu, ktorú tvoríte? Je pre bežného zákazníka alebo sa snažíte orientovať na nejakú konkrétnu cieľovú skupinu?

Ono tým, že som ešte stále na škole, tak tie kolekcie zatiaľ vznikajú dosť voľne. Aj inšpirácie si vyberám rôzne. Škola mi stále ponúka priestor na experimentovanie a hľadanie si vlastného spôsobu vyjadrovania a rukopisu. Snažím sa ten priestor ešte využiť, aj keď je pravda, že nejakú cieľovú skupinu si časom asi zadefinovať budem musieť. Zatiaľ je to skôr o tom, že je to určené tomu, koho to zaujme. Pre moju tvorbu sú príznačné skôr čisté línie. Doteraz som pracovala s obmedzenou farebnosťou, pri novej kolekcii som sa však pustila do farieb. Bavia ma netradičné strihové riešenia a kombinácie materiálov. Mám rada kontrasty a rôzne štruktúry. Rada pracujem s tradičnými textilnými technikami, baví ma posúvať ich kreatívnym spôsobom do súčasnej podoby.

Na mnohých modeloch, napríklad v kolekcii PROGRESS, boli prítomné volány či asymetrické strihy. V tých krásne vyniknú vysoké, štíhle ženy, modelkovské typy. Čo my nižšie so širšími bokmi, máte niečo aj pre nás?

Kolekcie u mňa fungujú skôr ako prototypy. Je to väčšinou o tom, že celá tá vec vychádza z určitej inšpirácie, ktorej sa snažím držať a potom je to o určitej nálade, v ktorej chcem, aby sa to nieslo. Dôležité pre mňa je aj to, čo tým chcem povedať, čiže to väčšinou má aj nejakú myšlienku. A potom prichádza to, že toto všetko často zákazníka vôbec nezaujíma. V prípade, že niekomu konkrétna vec nesadne, tak kolekcia slúži ako inšpirácia a vznikajú nové kúsky priamo prispôsobené na mieru zákazníkovi. To je pre mňa tiež zaujímavé, pretože tá komunikácia so zákazníkom je často inšpiratívna a kolekcia sa tak v podstate rozširuje o nové kusy.

Vráťme sa o tri roky späť. Mladá, absolútne neznáma návrhárka zvíťazila na Brillance Fashion Talent. Ako jej to zmenilo život?

Nejako zásadne mi to život naruby neobrátilo. Veľmi veľa mi to dalo, trošku aj vzalo. Ale nielen Brillance fashion talent, ale celá tá bláznivá, dobrodružná jeseň 2011. Počnúc účasťou na Re-act fashion competition, cez Bratislavské módne dni... Dalo mi to hlavne kopec skúseností, príležitostí, spoznala som obrovské množstvo úžasných inšpiratívnych ľudí, objavila som, že v Poľsku funguje móda na fakt kvalitnej úrovni a zamilovala si ju (teraz nemyslím poľské trhy, ale FashionPhilosophy Fashion Week Poland). Trošku ma to obralo o naivné predstavy, ktoré som v druháku na výške ešte mala, ale pomohlo mi to zadefinovať si, ak už aj nie úplne, čo chcem, tak minimálne, čo asi nechcem. A teraz mi je dobre a budem pracovať na tom, aby to tak ostalo. (smiech)

Komentáre