Hudba a film
V Sobibore zomrelo 25.000 slovenských Židov, nakrútili o ňom film
TASR, 13. mája 2018 8:00Ilustračné foto. Foto: TASR/AP Photo
Vo vyhladzovacom tábore Sobibor zomrelo 25.000 slovenských Židov. Deportácia a smrť v plynových komorách by hrozili ďalším tisícom, ak by nedošlo k povstaniu, ktoré zorganizoval Alexander Pečerský a jeho druhovia v tábore. "Preto sme radi, že môžeme vo vašom hlavnom meste prezentovať film Konstantina Chabenského, ktorý rozpráva o tých udalostiach," povedal riaditeľ Fondu Alexander Pečerský, historik Iľja Vasiljev. Prezentácia filmu bola v pondelok (7.5.) v bratislavskom kine Lumiére.Divadelný a filmový herec Konstantin Jurjevič Chabenskij, pre ktorého bol film Sobibor režisérskym debutom, označil za správne, že film mal premiéru aj na Slovensku. Vo filme Sobibor vytiahol z minulosti povstanie vo vyhladzovacom tábore Sobibor, ktorý nacistické Nemecko vybudovalo na okupovanom území Poľska v druhej svetovej vojne. Do tohto židovského koncentračného tábora sa dostalo aj niekoľko vojnových zajatcov Červenej armády s poručíkom Pečerským, ktorého vo filme stvárnil Chabenskij.
Priznal, že vo filme, v ktorom zaznieva päť rôznych jazykov európskych národov, nechcel ukázať, ako sa povstanie pripravovalo a odohrávalo, ale čo sa s ľuďmi v tábore smrti dialo a čo ich primälo k povstaniu. "Chcel som ukázať, že v akokoľvek hroznej situácii sa nájde aspoň jeden človek, ktorý presvedčí ostatných, že aj oni sú ľudia," konštatoval. Rovnako, že v "takých hrozných miestach sa nerodia noví kladní hrdinovia". "Chcel som ukázať, nakoľko je ľudský život krehký. Film nie je pokusom o historickú spravodlivosť, ale pokusom vyrozprávať to, čo sa dialo s ľuďmi," povedal.
Ešte stále žijú štyria účastníci povstania - jeden v Izraeli, jeden v Poľsku a dvaja v USA, pokračoval Chabenskij. Traja nich zo zdravotných dôvodov "už nie sú v stave hodnotiť kvalitu filmu a s účastníkom, žijúcim v Izraeli, sme konzultovali počas nakrúcania. Sme radi, že sa nám podarilo dokončiť film, kým ešte žije a je zdravý," doplnil.
Režisér a hlavný hrdina filmu snímku s Iľjom Vasiljevom predstavovali paralelne vo viacerých krajinách sveta. Film Sobibor mal svetovú premiéru 23. apríla vo Varšave, nasledovali premietania v Rostove, Moskve, Petrohrade, Ufe, Washingtone, New Yorku, Prahe a Bratislave. Z hlavného mesta Slovenska cestujú do Viedne, v Berlíne bude premietanie 9. mája, priblížil Chabenskij. Vasiljev išiel na prezentáciu do sídla Rady Európy (RE) v Štrasburgu, "lebo to bola dôležitá udalosť, Sobibor je medzinárodný problém aj európska história". Na predstavení v RE sa osobne zúčastnil aj jej generálny riaditeľ Thorbjorn Jagland. "Do New Yorku sme neleteli len tak, film sme premietli Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov," podčiarkol Chabenskij.
Mešťan:Film Sobibor by mal byť jednou z tém na vyučovanie o holokauste
Vedeli sme, že Židia zo Slovenska boli deportovaní do lublinskej oblasti. Ale až vďaka izraelským historikom a v prvom rade Robertovi Rozettovi, ktorí vydali Encyklopédiu o holokauste, sa pred niekoľkými rokmi odhalilo, že vo vyhladzovacom tábore Sobibor zahynulo 25.000 slovenských Židov. Pravdepodobne viac ako 25.000. Pre TASR to povedal riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan po prezretí filmu Sobibor.
Ako ďalej vysvetlil, problém je v tom, že keď v roku 1943 došlo k povstaniu vo vyhladzovacom tábore Sobibor, "tak vlastne Nemci zo strachu a vnútornej potupy, že také niečo sa mohlo stať, tento tábor zlikvidovali". "Takže informácií, na rozdiel od iných koncentračných táborov na okupovanom území Poľska, tuná nebolo. To znamená, že trvalo roky, desaťročia, kým sa odhalil tento fakt, ktorý sa týkal slovenských Židov. O to by ten film mal byť bližší aj slovenskému divákovi, ak sa predostrie, že vlastne toto bolo to strašné miesto pre jednu tretinu, viac ako jednu tretinu slovenských Židov," dodal.
Sobibor je podľa Mešťana jednou z tých kapitol, ktoré "v dejinách holokaustu zohrali veľmi významnú úlohu v tom, že už v roku 1943 tam došlo k povstaniu Židov".
Zdôraznil, že film by mali vidieť mnohí, ale predovšetkým mladí ľudia. "Pre mňa to umelecké spracovanie dotvára to, že o holokauste je treba hovoriť, o holokauste je treba písať, ale to nestačí, o holokauste je treba učiť. A tento film by mal byť vlastne jednou z tém pre vyučovanie o holokauste," poznamenal.
Na záver dodal: "Vo mne z toho umeleckého spracovania na celý môj zvyšný život zostane to, že vlastne nekončí hlavným hrdinom. Nekončí oslavou hlavného hrdinu, ktorý prežil. Končí 15-ročným prostým jednoduchým chlapcom, ktorému zahynuli rodičia, ktorému zahynula malá sestra a ktorý bol vtiahnutý do celej tej mašinérie hrôz, nešťastia a ktorý to prežil na vlastnej koži."