Stano Dančiak, legenda slovenského herectva, by mal 80 rokov

TASR prináša profil legendárneho herca.

Stanislav (Stano) Dančiak sa narodil 26. októbra 1942 v Bratislave. Záujem o dramatické umenie prejavil už na základnej škole, ako chlapec totiž účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine, ale venoval sa aj futbalu a hokeju. Zmaturoval na Strednej zdravotníckej škole v odbore zubný laborant. Herectvo vyštudoval na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

Jeho spolužiakmi na VŠMU boli Marián Labuda či Pavol Mikulík, s ktorými si dobre rozumel nielen na divadelných doskách, ale aj v osobnom živote. Po absolutóriu účinkoval jednu sezónu v Činohre SND v Bratislave. Počas dvojročnej základnej vojenskej služby pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. Po vojenčine sa vrátil do SND, ale zakrátko podal výpoveď a stál pri vzniku slávneho bratislavského Divadla na korze, kde zažiaril napríklad ako Vladimír v kultovej absurdnej dráme Samuela Becketta Čakanie na Godota.

V Divadle na korze účinkoval od roku 1969 až do jeho zatvorenia v roku 1971. Potom nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna, kde pôsobil takmer 20 rokov. V roku 1990 sa vrátil na javisko Činohry SND.

Pred filmovú kameru sa postavil už v roku 1960, keď sa objavil vo filme Na pochode sa vždy nespieva. Menšiu rolu si zahral aj v snímke Námestie svätej Alžbety (1965). V tom istom roku však stvárnil jednu z hlavným postáv v dnes už legendárnom filme Petra Solana Kým sa skončí táto noc. V snímke si zahral po boku svojho dlhoročného kolegu a priateľa Mariána Labudu.

Medzi ďalšie filmové projekty, ktoré svojím herectvom Stano Dančiak obohatil patria napríklad Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Skrytý prameň (1973), Sebechlebskí hudci (1975), Noční jazdci (1981), Sojky v hlave (1983), Montiho čardáš (1989), Súkromné životy (1990), Rivers of Babylon (1998) alebo Dážď padá na naše duše (2002).

Na televíznej obrazovke zaujal v tituloch ako Jožko Púčik a jeho kariéra (1983), Lekár umierajúceho času (1983), Alžbetin dvor (1986), Veľká rošáda (1988), Rozmar starej dámy (1990), Pod vládou ženy aj na svitaní (1993) či Kráľovská hra (1999).

S Mirom Nogom vytvoril dvojicu v televíznom sitkome Bud Bindi a s Mariánom Zednikovičom zasa dvojicu v televíznych minigroteskách Lord Norton a sluha James (2002).

Do pamäte divákov sa zapísal aj ako výrazný dabingový herec. Svoj charakteristický hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi z rovnomenného nemeckého seriálu (1974), chlpáčovi Alfovi z planéty Melmak z amerického seriálu Alf (1986). Nahovoril aj animovaný televízny seriál Zbojník Jurošík (1991).

Na javisku Činohry SND účinkoval aj potom ako v dôsledku dlhoročnej choroby strácal a napokon aj stratil zrak. Jedno z posledných predstavení, v ktorom stvárnil reverenda Oskara bola hra Aj kone sa strieľajú.

Stano Dančiak si z rúk prezidenta Slovenskej republiky v roku 2003 prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2011 bol uvedený do Siene slávy počas galavečera televíznej diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). Na 35. ročníku Kremnických gagov v roku 2015 získal Zlatého gunára za celoživotné dielo.

Legendárny herec, komik, dabér a nezabudnuteľný fabulátor zomrel 4. augusta 2018 v Bratislave.