Hudba a film

Radačovský: Tanec je vyjadrovací prostriedok, cítim sa v ňom slobodne

"Ako choreograf sa snažím napredovať a prispieť k tomu, aby tanec mal svojho diváka. Nechcem byť kópiou niekoho, uviedol Radačovský."

TASR, 1. októbra 2021 15:20
Tanečník, choreograf, režisér a v súčasnosti umelecký šéf Baletu Národního divadla Brno Mário Radačovský odštartoval svoju kariéru na Slovensku, no aktívne pôsobí aj v zahraničí. Nedávno v Srbsku vytvoril veľmi úspešný balet Michelangelo a momentálne v Česku pripravuje baletný projekt s názvom Beethoven.

"Tanec je vyjadrovací prostriedok, cítim sa v ňom slobodne. Dúfam, že sa raz kultúra stane prioritou a sloboda sa k nám opäť vráti. Tanečník musí mať fyzické predpoklady a talent, ale najdôležitejšie je, že to čo robí, musí milovať každou molekulou svojho tela. Inak nech to nerobí. V balete neexistujú skratky, rovnako ako v živote," prezradil pre TASR popredný slovenský umelec.

V stredu 29. septembra mal Mário Radačovský 50 rokov.

Mário Radačovský sa narodil 29. septembra 1971 v Partizánskom. Študoval na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Na otázku, prečo si spomedzi tanečných žánrov vybral práve balet, odpovedal: "Balet si zrejme vybral mňa. Všetko to išlo počas štúdia tak rýchlo. A na tanečnom konzervatóriu bolo veľa predmetov. Tak sa nejako udialo, že balet sa stal práve tým, ktorý vyhral. Zrejme to tak malo byť."

V júli 1989 sa ako sedemnásťročný mladík stal súčasťou Baletu Slovenského národného divadla (SND), kde sa z neho zakrátko stal sólista. Patril k novej generácii interpretov a svoje schopnosti predviedol v inscenáciách ako Faust a Margaréta (1989), Romeo a Júlia, Carmen, Giselle, Dáma s kaméliami (všetky 1990) či Snehulienka a sedem pretekárov (1991). Pol roka pôsobil aj ako sólista Baletu Národního divadla Brno.



Na pozvanie súboru Nederlands Dans Theater, ktorý umelecky viedol český choreograf a tanečník Jiří Kylián, v roku 1992 odcestoval do Holandska. Radačovský sa stal prvým Východoeurópanom, ktorý reprezentoval túto prestížnu inštitúciu. "Pokora, tvrdá práca, vytrvalosť a disciplína. Myslím, že úspech v nejakej forme sa vždy objaví. Nič viac, len ako tvrdo pracovať, v balete neplatí. Ak chcete pracovať s najlepšími, tak musíte dosiahnuť ich úroveň, ale aj ju udržiavať," zhodnotil Radačovský svoje zahraničné úspechy.

V roku 1999 sa stal hlavným sólistom súboru Les Grands Ballets Canadiens v Montreale. O rok neskôr sa ako hosťujúci sólista vrátil do SND. Vo funkcii šéfa Baletu SND pôsobil v rokoch 2006 – 2010. V júni 2010 založil Balet Bratislava, nezávislé tanečné teleso zamerané na neoklasický balet. V apríli 2012 aj s jeho prispením vznikol Tanečný súbor divadla Nová scéna v Bratislave. Od divadelnej sezóny 2013 je umeleckým šéfom Baletu Národní divadlo Brno.

Mário Radačovský je známy aj ako choreograf. Jeho debutové dielo The Letter (2002) rovnako ako Inspiration (2002) a Train Station (2004) mali premiéru v Montreale. Na doskách SND mohlo publikum uvidieť balety Zmena (2005), Stretnutie s labuťou (2007) či Warhol (2007). Dielo s názvom 68, ktorého námet korešpondoval s udalosťami z roku 1968, predstavil v SND v roku 2008.

Na hudbu Pavla Hammela zostavil inscenáciu Everest (2009). Pre Balet Bratislava vytvoril choreografiu o dôležitých ženách svojho života s názvom Monos (2012). Ako autor tanečných kreácii sa prezentoval v predstavení Queen (2013) alebo v muzikáli Mata Hari (2013) v Divadle Nová scéna. V Kanade pripravil balet Bolero (2006), taktiež sa podpísal pod muzikál Maria de Buenos Aires pre Národnú operetu v Bukurešti (2010), v USA šlo o balety Romeo and Juliet (2011), Black and White (2012), Compulsive (2013) či Beethoven (2015). Medzi baletné inscenácie, ktoré vytvoril v Česku, patria Osudové lásky (2012), Slovanské kvarteto (2014), Black and White (2015), Carmen a Spolu (obe 2016), zaslúžil sa o tanečnú verziu slávneho muzikálu West Side Story (2017), aj o balet Romeo a Júlia (2019).



V roku 2015 sa Radačovský oženil s baletkou Klaudiou Bittererovou a spolu vychovávajú dcéru. O tri roky neskôr získal magisterský titul z choreografie na Hudobnej a tanečnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Profesionálnym vzorom je preňho Jiří Kylián.

"Veľmi by som sa mu chcel aspoň priblížiť či už ako choreograf alebo umelecký šéf. Myslím si, že miera môjho talentu nedosahuje také parametre ako má pán Kylián, ale verím, že som schopný sa mu aspoň priblížiť. Ako interpret viem, čo je potrebné, aby človek dosiahol skvelú úroveň. Toto sa snažím zveriť svojim tanečníkom. Ako choreograf sa snažím napredovať a prispieť k tomu, aby tanec mal svojho diváka. Nechcem byť kópiou niekoho. Ak by som sa úrovňou svojej tvorby a kvalitou priblížil pánovi Kyliánovi, to by bolo niečo," dodal pre TASR Radačovský.

Komentáre