Hudba a film

Ľubomír Vajdička, divadelný režisér a prekladateľ, má 80 rokov

"Od roku 1980 pôsobil Ľubomír Vajdička ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU. Je autorom mnohých prekladov divadelných hier z ruského, francúzskeho a nemeckého jazyka."

TASR/Webmagazin.sk, 28. mája 2024 12:44
Ľubomír Vajdička patrí dlhodobo k rešpektovaným divadelným režisérom, ktorého tvorba sa viaže s martinským divadlom, Činohrou Slovenského národného divadla (SND), Národným divadlom v Prahe, s divadelnými scénami v Brne, Ostrave, Košiciach či v Nitre. Režijne sa venoval aj televíznym inscenáciám. V utorok 28. mája bude mať divadelný režisér a prekladateľ 80 rokov.

Ľubomír Vajdička sa narodil 28. mája 1944 v Trenčíne. Vyrastal však v Martine, kam presídlili jeho otca, evanjelického kňaza Ľudovíta Vajdičku. Napriek dobrému prospechu na základnej škole nemohol kvôli politickej situácii študovať na gymnáziu, preto zmaturoval v roku 1962 na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave.

V rokoch 1963 - 1968 vyštudoval odbor divadelná veda na Vysokej škole múzických umení (VŠMÚ) v Bratislave. Od začiatku štúdia mu však bola blízka aj režijná práca, pričom prvé skúsenosti divadelného režiséra nadobúdal v ochotníckom súbore vysokoškolákov OB – Nivy, s ktorým získal viacero ocenení.

V práci s ochotníkmi pokračoval aj po svojom príchode do Martina, keď štyri roky spolupracoval so súborom v obci Dubové pri Turčianskych Tepliciach. V rokoch 1968 - 1983 pôsobil ako interný režisér v Divadle Slovenského národného povstania (v dnešnom Slovenskom komornom divadle) v Martine, kde vytvoril viacero pozoruhodných inscenácií najmä slovenskej a ruskej klasiky.

V Martine spolupracoval so scénografmi Jozefom Cillerom a Jurajom Fábrym, s ktorými realizoval mnohé koncepty akčnej scénografie. Tá bola fenoménom v 70. a 80. rokoch minulého storočia a jej charakteristickým znakom bol odklon od nadmernej výtvarnosti či zložitého riešenia scény. V rámci scény sa totiž používal čo najmenší počet rekvizít.

V rokoch 1981 – 1984 pôsobil v Národnom divadle v Prahe a v rokoch 1983 – 2010 ako interný režisér v Činohry SND v Bratislave. Pravidelne hosťoval v Národnom divadle v Brne, Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave, v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, v Divadle Thalia v Košiciach alebo v košickom Štátnom divadle.

Ako divadelný režisér inscenoval divadelné hry slovenských, ruských i svetových klasikov ako Sofokles (Vládca Oidipus), Ján Palárik (Inkognito), Anton Pavlovič Čechov (Ivanov, Višňový sad, Tri sestry, Čajka), Ján Chalupka (Kocúrkovo), Jozef Hollý (Kubo), Ivan Stodola (Čaj u pána senátora), Nikolaj Gogoľ (Ženba), Maxim Gorkij (Barbari, Letní hostia), Alexander Nikolajevič Ostrovskij (Les, Búrka), Henrik Ibsen (Nepriateľ ľudu) či Eugene Ionesco (Stoličky).

Venoval sa aj televíznej réžii a medzi jeho známe televízne inscenácie v rámci tzv. televíznych pondelkov patria napríklad Jozef Gregor Tajovský: Nový život (1973), Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci, (1977), Vasilij Šukšin: Pytačky (1973), Francis Scott Fitzgerald: Ako si Grétka trochu zdriemla (1988).

V spolupráci s dramaturgom a dramatikom Petrom Pavlacom vytvoril v SND viacero divadelných inscenácií významných slovenských prozaických diel ako Veľké štastie (Božena Slančíková-Timrava, 2003), Dom v stráni (Martin Kukučín, 2006), Bratia Jurgovci (Ivan Horváth, 2013). V Slovenskom komornom divadle v Martine zasa spoločne pripravili dramatizáciu Roznerovho diela Sedem dní do pohrebu (2012). V roku 2012 bola ocenená ako najlepšia inscenácia divadelnej sezóny 2011/2012 a v Nitre získala ocenenie Dosky 2012.

Od roku 1980 pôsobil Ľubomír Vajdička ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU. Je autorom mnohých prekladov divadelných hier z ruského, francúzskeho a nemeckého jazyka a publikácie Priestor, význam, interpretácia (1996). Objavil sa aj v dnes už kultovom filme Na krásnom modrom Dunaji (1994). Režíroval aj televízny cyklu Dnes večer hrám ja (1988 - 1995).

Prezidentka Slovenskej republiky (SR) Zuzana Čaputová udelila v roku 2023 Ľubomírovi Vajdičkovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.

Komentáre