Hudba a film

Jazz je ako kaviár, určený pre fajnšmekrov s hudobným sluchom

"Jazz bol vždy vnímaný ako ten typ muža, s ktorým by ste nechceli, aby sa vaša dcéra stýkala, povedal o tomto žánri jeden z najväčších skladateľov a zároveň klavirista a kapelník Duke Ellington."

Róbert Sprock, 8. júla 2014 6:00

Ilustračné foto Foto: TASR/Dušan Hein

A Duke má určite pravdu. Alebo ju mal aspoň v čase, keď jazz vznikal. Teda koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia v južnej časti Spojených štátov. Postupne sa vyvíjal spojením afroamerického folklóru s európskymi hudobnými tradíciami. Vtedy bol jazz hudbou, ktorá spájala mladých a v spoločnosti nepopulárnych černošských hudobníkov.

Ako všetci poznáme z dejepisu, v tej dobe boli černosi segregovaní. Aj keď po ukončení otroctva získali príležitosti, ktoré dovtedy nemali, pre väčšinu tamojších Afroameričanov boli obmedzené pracovné možnosti. A tak sa začali uplatňovať v hudbe. Napríklad v salónoch hrali čierni klaviristi, huslisti a podobne. Naučili sa vnímať nielen rytmy typické pre africkú kultúru, ale aj harmóniu známu z vtedajšej európskej hudobnej tvorby. Skĺbením týchto dvoch štýlov postupne vznikol prvý jazz.

Louis Armstrong, kráľ trúbky a jedna z najvýznamnejších jazzových osobností Foto: TASR/AP Photo

Vieme teda, že jazz bolo najvýraznejšie cítiť v populárnej hudbe na prelome prvej a druhej polovice dvadsiateho storočia. Postupne sa presadil aj v Európe a vznikalo mnoho rôznych verzií jazzu od swingu až po blues.

Čo ale terajší jazz?

Od roku 1980 sa viditeľne zmenšila komunita zastupujúca jazz. To si uvedomovali aj politici a tak od roku 1987 je podľa zákona USA jazz definovaný ako jedinečná forma americkej hudby, ktorá tvorí americký národný poklad.

Aj keď už nepatrí tento žáner medzi tie, ktoré sa radia medzi populárne, zostáva na piedestále najzaujímavejších hudobných štýlov. Je to hudba, pri ktorej má každý hudobný nástroj svoj vlastný príbeh. Každý prvok v songu ide svojou cestou, ale cieľ má rovnaký s ostatnými hudobnými nástrojmi, s ktorými sa zároveň bije aj dopĺňa. Jazz je ako kaviár - určený pre fajnšmekrov s hudobným sluchom.

Jazz na Slovensku

Na Slovensku si fanúšikovia jazzu zvykli chodiť raz do roka na Jazzové dni, ktoré sú určite najväčším jazzovým podujatím na Slovensku. Avšak pre študentov či penzistov to nie je nič lacné. Preto si naživo „hudbu chudobných“,ako ju tiež kedysi sami hudobníci nazývali, musia mnohí často odpustiť a radšej si svoj obľúbený album od Luisa Armstronga pustia iba na počítači.

Sú však aj alternatívy, ktoré tiež nie sú na zahodenie. Existuje množstvo podnikov, kde možno nie pravidelne, ale predsa, vystupujú jazzové kapely, ktoré v komornej atmosfére podniku možno ešte viac pripomínajú dobu, kedy tento štýl vznikol. Predstavte si napríklad hudobníkov, ktorí idú hrať viac pre svoje potešenie ako pre finančné ohodnotenie. Predstavte si ľudí okolo seba, ktorí sú oblečení v šatách pripomínajúcich retro štýl, no o čosi realistickejšie. Predstavte si, že medzi prestávkami podebatujete so saxofonistom pri kvalitnom vínku. Už aj vy cítite tridsiate roky?