Hudba a film

Hviezdoslavove Krvavé sonety sa zo začiatku šírili ústne či opisovaním

"Prvýkrát vyšli Krvavé sonety ako samostatné knižné dielo v roku 1919. Počas vojny sa nemohli tlačiť, uviedol Augustín Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice."

TASR, 12. novembra 2021 10:45

A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Azda jedny z najznámejších veršov obsahujú Krvavé sonety – vrcholné básnické dielo, v ktorom Pavol Országh Hviezdoslav zareagoval na začiatok prvej svetovej vojny.

Krvavé sonety predstavujú cyklus 32 sonetov, ktoré Hviezdoslav napísal v auguste a septembri roku 1914, teda bezprostredne po vypuknutí konfliktu, ktorý sa začal 28. júla 1914 a trval do 11. novembra 1918, skončil sa teda presne pred 103 rokmi.

Básnik mal v tom čase 65 rokov a samotná vojna ho bezprostredne nezasiahla. Pre Hviezdoslavovu generáciu (narodil sa 2. februára 1849) však išlo o prvý ozbrojený konflikt takýchto rozmerov. O to väčšie boli sklamanie, trpkosť a zúfalstvo, ktoré Hviezdoslav pociťoval a pretavil ich do svojich veršov. Napísal ich doslova jedným dychom a rukopis podpísal veľkým písmenom H.

V tomto čase bolo nemysliteľné, aby protivojnový protest vyšiel knižne. Šíril sa ako samizdat. "Prvýkrát vyšli Krvavé sonety ako samostatné knižné dielo v roku 1919. Počas vojny sa nemohli tlačiť, šírili sa ústne alebo opisom," uviedol Augustín Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice (SNK) na webstránke tejto inštitúcie.



Podľa dlhoročnej vedúcej Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Dagmar Kubištovej bol originálny rukopis sonetov ukrytý až do konca vojny pod dlaždicou v evanjelickom kostole v Dolnom Kubíne – oproti Hviezdoslavovmu domu. Básnikov švagor Pavol Novák tam bol farárom. Dnes sa rukopis s vlastnoručným signovaním nachádza v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Krvavé sonety boli preložené do viacerých svetových jazykov vrátane angličtiny, ruštiny, nemčiny, francúzštiny či ukrajinčiny a gruzínčiny. Najčerstvejší preklad do angličtiny vyšiel v roku 2019. Krvavé sonety preložil John Minahane, Ír žijúci na Slovensku.

Ako vysvetlil na stránke SNK, oslovil ho obsah diela, ale aj jeho načasovanie, v ktorom ho Hviezdoslav vytvoril. "Napísal ho hneď na začiatku vojny, keď väčšina európskych básnikov chválila účasť svojich krajín vo vojne. A hneď aj odhaľuje to, čo predvída: táto vojna bude katastrofa, zničí kultúru aj civilizáciu," uviedol Minahane.

Krvavé sonety inšpirovali aj iných umelcov pri tvorbe diel. Zhudobnili ich skladatelia Andrej Očenáš či Jozef Grešák. V rokoch 1974 – 1985 vytvorila výtvarníčka Eva Trizuljaková cyklus 14 artprotisov pod názvom Krvavé sonety a sú v zbierkach Hviezdoslavovho múzea. V Literárnom múzeu SNK sa nachádza súbor 19 Trizuljakovej ilustrácií k tomuto básnickému cyklu.

Komentáre