Hudba a film

Dokument Zóny nikoho odkrýva toxické dedičstvo Slovenska

"Filmová terapia klimatickej úzkosti."

Webmagazin.sk, dnes 11:35 Tri slovenské režisérky prinášajú film o troch najzávažnejších environmentálnych záťažiach Slovenska. Zóny nikoho budú mať slovenskú premiéru 22. októbra na festivale Jeden svet a následne medzinárodnú premiéru na festivale Ji.hlava, kde zabojujú v súťažnej sekcii Czech Joy a tiež v prestížnej medzinárodnej súťaži Opus Bonum.

Na Slovensku sa nachádza približne 1 200 environmentálnych záťaží, z ktorých okolo 260 je vo veľmi vážnom stave. Tisíce ton toxického odpadu, kontaminovaná pôda a podzemné vody sú dedičstvom priemyselnej minulosti, s ktorým sa Slovensko nedokázalo vyrovnať ani po desaťročiach. Nový celovečerný dokumentárny film Zóny nikoho prináša pohľad troch výrazných slovenských režisérok – Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej – na tri z najzávažnejších ekologických katastrof našej krajiny. Prostredníctvom troch odlišných filmových jazykov vytvára obraz krajiny, v ktorej sa toxické látky stali súčasťou prírody aj každodenného života jej obyvateľov.



Slovenská premiéra filmu sa uskutoční vo štvrtok 22. októbra o 19:30 v bratislavskom Kine Lumière v rámci Medzinárodného filmového festivalu Jeden svet. Následne bude film uvedený v medzinárodnej premiére na 30. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, kde sa predstaví v súťaži Czech joy aj v hlavnej medzinárodnej súťaži Opus Bonum. Do slovenských kín vstúpi 19. novembra 2026 v distribúcii Asociácie slovenských filmových klubov.

Tri miesta, ktoré rozprávajú príbeh Slovenska

Vrakunská skládka a areál bývalého Istrochemu v Bratislave, gudrónové jamy v Predajnej na Horehroní a Chemko Strážske na Zemplíne. Tri lokality, tri odlišné podoby toxického dedičstva a spoločný príbeh o problémoch, ktorých riešenie presahuje volebné obdobia aj ľudské generácie.

Tieto environmentálne záťaže vznikali najmä v druhej polovici 20. storočia ako dôsledok priemyselnej výroby a nedostatočného nakladania s nebezpečným odpadom. Napriek opakovaným prísľubom a pripravovaným sanačným projektom zostávajú závažným problémom životného prostredia. Film však za toxickými skládkami vidí oveľa širší príbeh. Kontaminované územia sa stávajú obrazom vzťahu spoločnosti ku krajine, k vlastnej minulosti a k zodpovednosti za budúcnosť.

„Riešenia toxických skládok sú komplexné a výrazne presahujú štvorročný volebný cyklus. Na ministerstvách to často stroskotá na vzorci: nový minister znamená nové – a teda žiadne dokončené – riešenia,“ upozorňuje režisérka Lucia Kašová.

Práve tento rozpor medzi krátkodobým politickým uvažovaním a dlhodobými dôsledkami znečistenia tvorí jednu z ústredných myšlienok filmu.

Tri režisérky, tri filmové svety

Zóny nikoho vznikli ako autorská mozaika troch dokumentárnych filmov. Každá z režisérok prináša vlastný pohľad na jednu z najväčších environmentálnych záťaží Slovenska. Ich rozdielne filmové prístupy vytvárajú mnohovrstvový obraz krajiny, v ktorej sa prelína súčasnosť, minulosť aj predstavy o budúcnosti.
Lucia Kašová v kapitole Trojuholník smrti sleduje okolie bývalej chemickej továrne Chemko Strážske, ktorej výroba zanechala v regióne rozsiahle znečistenie PCB látkami. Prostredníctvom príbehov miestnych obyvateľov, zvierat a krajiny skúma, ako sa toxické látky stávajú súčasťou ekosystému a ovplyvňujú život naprieč generáciami. Vo svojom rozprávaní využíva aj prvky prírodopisného filmu, v ktorom je človek jedným z mnohých organizmov zasiahnutých kontamináciou.

Barbora Sliepková v kapitole Čierne oči skúma gudrónové jamy v Predajnej. Čierne jazerá uprostred malebnej krajiny Nízkych Tatier sa stávajú východiskom poetickej úvahy o geologickom čase, ľudskej pamäti a procesoch, ktoré pokračujú hlboko pod zemským povrchom, mimo nášho každodenného vnímania.

„Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ hovorí režisérka Barbora Sliepková.

Viera Čákanyová v kapitole Terra Nullius premieňa príbeh Vrakunskej skládky a bývalého Istrochemu na dystopickú víziu minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Pomocou animácie, estetiky počítačových hier a motívu hubového mycélia skúma možné podoby spolužitia človeka s prostredím, ktoré svojou činnosťou nenávratne zmenil.

„Životné prostredie nie je len objekt mimo nás, ktorý má slúžiť našim potrebám. Je to subjekt, ktorého sme pevnou súčasťou a ktorý nás presahuje,“ vysvetľuje režisérka Viera Čákanyová.
Film tak prekračuje hranice tradičného dokumentárneho rozprávania. Jeho hlavnými protagonistami je samotná krajina, ale aj podzemie a toxické látky, ktorých pôsobenie presahuje dĺžku ľudského života.

Zo slovenského Jedného sveta do medzinárodnej súťaže Ji.hlavy

Zóny nikoho vstupujú do festivalového života dvoma významnými uvedeniami. Slovenskú premiéru absolvujú 22. októbra na festivale Jeden svet v Bratislave, kde ich divákom osobne predstavia režisérky Viera Čákanyová, Lucia Kašová a Barbora Sliepková a producentka Anna Mach Rumanová.

Medzinárodná premiéra sa uskutoční na 30. ročníku MFDF Ji.hlava, jednom z najvýznamnejších európskych festivalov dokumentárnej kinematografie. Film bude uvedený v súťaži Czech Joy a taktiež bol vybraný do prestížnej medzinárodnej súťaže Opus Bonum, ktorá predstavuje výrazné dokumentárne diela z celého sveta a oceňuje originálne filmové prístupy.

Za filmom stoja tri režisérky, ktorých tvorba už v minulosti zaujala medzinárodné festivaly. Filmy Viery Čákanyovej FREM, Biela na bielej a Poznámky z Eremocénu boli uvedené a ocenené na festivaloch vrátane Berlinale a Ji.hlavy. Barbora Sliepková získala za svoj celovečerný debut Čiary cenu Opus Bonum a cenu za najlepší debutový dokumentárny film na Ji.hlave. Celovečerný debut Lucie Kašovej Námorník mal premiéru na festivale Hot Docs v Toronte a získal medzinárodné ocenenia.

Zóny nikoho vznikli v slovensko-českej koprodukcii spoločností Filmsomnia a Cinémotif Films, v koprodukcii so STVR.

Do slovenských kín film vstúpi 19. novembra 2026 v distribúcii Asociácie slovenských filmových klubov.

Komentáre