Hudba a film

Tvorcovia Čiary zbierali príbehy od colníkov i samotných prevádzačov

"Čiaru označujú diváci i kritici za najlepší slovenský film posledných rokov, okrem hereckých výkonov oceňujú kameru, hudbu i výnimočné lokácie."

TASR, 31. decembra 2017 9:00 V decembri 2007 oddelila nová hranica zónu s voľným pohybom osôb od zvyšku sveta a niektorých krajín Európskej únie. Príbeh zo schengenskej hranice priniesol tento rok do kín aj film Čiara režiséra Petra Bebjaka. Autorkou kriminálneho námetu inšpirovaného skutočnými udalosťami je Wanda Adamík Hrycová. "Keďže moja mama pochádza z Uble, situácia na slovensko-ukrajinskom pohraničí mi bola blízka už od detstva, kedy som v tomto kraji trávila veľa času," uviedla v rozhovore pre TASR.

Raj pre priekupníkov

"Do roku 1993 to bolo bohom zabudnuté miesto, kde líšky dávali dobrú noc. Bola to prísne strážená hranica so Sovietskym zväzom, cez ktorú neprenikla ani myš. Po roku 1993, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, sa z hranice stalo miesto, kde sa začali diať veci nevídané," pripomína autorka námetu, ktorá je zároveň producentkou Čiary.

"Vo veľkom tu začalo prekvitať pašovanie a nelegálny obchod medzi Slovenskom a Ukrajinou. Na Ukrajine bol nedostatok všetkého, čo mohli Ukrajinci nájsť na Slovensku. U nás bol zase dopyt po lacných cigaretách, benzíne a alkohole, čo ponúkala Ukrajina," dopĺňa Adamík Hrycová k slovensko-ukrajiskej hranici, ktorá ešte na jeseň 2007 dávala miestnym obyvateľom domov i prácu. "Slováci a Ukrajinci tu ročne prepašujú tony cigariet a stovky ilegálnych migrantov," uvádza titulok v úvode oceňovaného filmu Čiara.

Neistota zo Shengenu

"Keď malo Slovensko v roku 2007 vstúpiť do Schengenu, v oblasti prirodzene zavládla neistota a strach, čo sprísnenie hraníc prinesie. A práve toto obdobie, kedy si nikto nemohol byť ničím istý, sme zachytili v našom filme," vysvetľuje producentka filmu zasadeného do času, keď Slovensko vstupuje do Schengenu a nad rozbehnutými kšeftami s pašovaním a prevádzačstvom visí veľký otáznik. V centre príbehu stojí rodina Krajňákovcov, ktorú čakajú rušné časy - problémy s nelegálnym obchodom s cigaretami striedajú rodinné drámy, keď hrdinom neostáva nič iné, len prekročiť všetky hranice.

Príbehy priamo od ľudí

Wanda Adamík Hrycová ďalej prezradila, že spolu so scenáristom Petrom Balkom ešte pred tvorbou scenára strávila niekoľko týždňov na slovensko-ukrajinskom pohraničí, kde sa snažili zozbierať čo najviac príbehov. "Od miestnych, colníkov alebo samotných prevádzačov. Nebolo to vždy jednoduché, niekedy sme si ich dôveru museli získavať dlhšie, ale myslím si, že nakoniec sa nám podarilo vykresliť celkom hodnoverný obraz toho, ako to na pohraničí vyzeralo. Reakcie miestnych, ktorí film videli, to len potvrdzujú," spomína na stretnutia s ľuďmi, ktorí prehovorili o fungovaní pohraničných oblastí pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru.

Ohlas u divákov i kritikov

Hlavné úlohy stvárnili Tomáš Maštalír, Emília Vášáryová, Zuzana Fialová, Eugen Libezňuk, Andy Hryc. V hereckej zostave nechýbali tiež ukrajinské hviezdy Rimma Zyubina a Stanislav Boklan či český herec Filip Kaňkovský.

Čiaru označujú diváci i kritici za najlepší slovenský film posledných rokov, okrem hereckých výkonov oceňujú kameru, hudbu i výnimočné lokácie. Zarezonovala aj medzi diplomatmi a predstaviteľmi európskych inštitúcií počas nedávanej projekcie v Bruseli. "Film zožal veľmi príjemné ohlasy a diplomati, ktorí ho videli, oceňovali jeho nielen umeleckú, ale aj politickú hodnotu, čo opäť nastolilo niekoľko otázok o fungovaní pohraničných oblastí externých hraníc Európskej únie," uzavrela Adamík Hrycová.

Komentáre