Hudba a film

Básnik filmového plátna Federico Fellini bol nenapodobiteľný

"Majstrovského Felliniho svet dodnes považuje za jedného z najväčších umelcov v dejinách filmu."

TASR, 19. januára 2015 20:00 Rimini/Bratislava 19. januára (TASR) - Slávny taliansky režisér, scenárista a jeden z najoriginálnejších tvorcov svetovej kinematografie Federico Fellini sa narodil 20. januára pred 95 rokmi.

Za jeho umenie mu udelili desiatky veľkých filmových cien vrátane štyroch Oscarov a v roku 1993 ďalšieho Oscara za celoživotný prínos filmovému priemyslu. Divákov i kritikov ohuroval slávnymi filmami ako sú napríklad Cesta, Sladký život, Guilletta a duchovia, Rím, Amarcord či Ginger a Fred. Majstrovského Felliniho svet dodnes považuje za jedného z najväčších umelcov v dejinách filmu.


Federico Fellini sa narodil 20. januára 1920 v talianskom mestečku Rimini na krásnom pobreží regiónu Emilia-Romagna. Jeho otec pracoval ako obchodný cestujúci, matka bola ženou v domácnosti. Odmalička fascinovaný umením Fellini ako dvanásťročný ušiel z domu, aby sa pripojil k potulnému cirkusu, po mesiaci ho však polícia priviedla naspäť. V roku 1939 odišiel na želanie matky do Ríma študovať právo. Mesto ho fascinovalo a jeho objavovanie bolo zaujímavejšie ako štúdium práva. Živil sa ako karikaturista a ilustrátor, písal humoristické scénky pre rozhlas. V tomto čase stretol herečku Giuliettu Masinu, ktorá mu neskôr stála po boku ako manželka päťdesiat rokov. Hrala takmer vo všetkých jeho filmoch, bola jeho múzou. "Verím v Giuliettu, možno preto nepotrebujem inú vieru", hovorieval o svojej žene.

Po druhej svetovej vojne sa Federico Fellini ako scenárista a asistent réžie venoval už len filmu. Hneď na začiatku kariéry sa podieľal na snímke vtedy neveľmi známeho talianskeho režiséra Roberta Rosselliniho s vojnovou tematikou Roma, citte aperta (Rím, otvorené mesto, 1945). Tento míľnik talianskeho neorealizmu sa stal jedným z najvychvaľovanejších filmov vtedajšej éry. V spolupráci s Albertom Lattuadom Fellini režijne debutoval v roku 1950 s komediálne ladeným filmom Luci del varieta (Svetlá varieté, 1950). Medzinárodnú slávu i Strieborného leva na filmovom festivale v talianskych Benátkach získal Fellini za poviedkovú drámu I Vitelloni (Darmošľapi, 1953). Už v roku 1954 natočil ďalší brilantný film La Strada (Cesta, 1954), ktorý okrem Strieborného leva získal aj Cenu Akadémie za najlepší zahraničný film a 50 ďalších významných ocenení. Tento film priniesol hviezdnu slávu aj Felliniho manželke Giuliete Masina. V nasledujúcom období nový kráľ svetovej kinematografie režíroval snímky II Bidone (Podvodník, 1955) a Le Notti di Cabiria (Cabiriine noci, 1957). Druhá menovaná romantická dráma vyniesla Fellinimu ďalšieho Oscara.



Zrejme svoj najslávnejší film La Dolce vita (Sladký život) zrežíroval Fellini v roku 1960. Hlavné úlohy v snímke, ktorá sa stala míľnikom v histórii kinematografie, stvárnila talianska herecká legenda Marcello Mastroiani a švédska krásavica Anita Akbergová. Dráma prinášajúca obraz sveta rímskej smotánky získala Zlatú palmu na filmovom festivale vo francúzskom Cannes. Po krátkej odmlke natočil originálny filmár snímku Otto e mezzo (8 a pol, 1963), ktorú filmoví kritici označili za jeden z najlepších filmov všetkých čias. Okrem Oskara získal film aj Veľkú cenu na filmovom festivale v ruskej Moskve. Štvrtú Cenu Akadémie umelcovi vyniesol farbistý a nostalgický spomienkový film Amarcord (1974), v ktorom Fellini vytvoril obraz malého prímorského mestečka, kde sa narodil a prežil detstvo. K úspešným dielam filmového velikána patria tiež snímky Ginger a Fred (1986) alebo Felliniho prvý farebný film Giulietta degli spiriti (Giulietta a duchovia, 1965). Jeho posledným dokončeným filmom bol Voce della luna (Hlas mesiaca) z roku 1989.



Už pri prvých jeho filmoch bol zrejmý Felliniho vyhranený štýl, jeho pohľad na život a zvláštny vzťah k duchovnu a k náboženstvu. Nenapodobiteľný Fellini vytvoril úplne špecifický druh filmu založený na invencii, na sne, na subjektívnom videní sveta.

Deň po päťdesiatom výročí svojej svadby Federico Fellini upadol do kómy po rozsiahlej mozgovej porážke. Nikdy sa už neprebral. Zomrel 31. októbra 1993 v Ríme vo veku 73 rokov.

Zdroje: http://www.csfd.cz/, http://www.fdb.cz/

Komentáre