Hudba a film
André Rieu pre Webmagazín: Na Slovensko sa teším
Webmagazin - Kristína Dubravická, dnes 17:04
Na snímke André Rieu. Foto: Stana TopolskáV rozhovore pre Webmagazín hovorí o tom, prečo má rád slovenské publikum, čo ho spája s Bratislavou, prečo podľa neho klasická hudba rozhodne nie je iba pre elitu a prečo by Johann Strauss dnes možno patril medzi hviezdy TikToku. Prezradil aj to, ako vznikajú jeho veľkolepé koncerty, čo mu pomáha zvládať svetové turné a ktorú skladbu by odporučil človeku, ktorý jeho hudbu ešte nikdy nepočul.
Na Slovensko sa vraciate opakovane a tunajšie publikum vás už dobre pozná. Čím je pre vás slovenské publikum špecifické a na čo sa môže tentoraz tešiť pri vašich koncertoch v Bratislave?
Ľudia na Slovensku sú veľmi priateľskí a muzikálni. Keď spievajú, dávajú si ruku na srdce a veľmi silno si uvedomujú svoju kultúrnu identitu.
Neviem sa dočkať, keď sa sem opäť vrátim a budem to môcť zažiť znova.
Pripravím pre nich večer plný nádherných valčíkov, veľkolepých árií z muzikálov a operiet, filmových melódií a mnohého ďalšieho. Privediem so sebou aj Platin Tenors a sopranistky s medzinárodným renomé. Už sa na to veľmi teším.
Na snímke André Rieu. Foto: Stana TopolskáDo Bratislavy sa vraciate opakovane. Čo sa vám na meste páči a máte tu miesto, ktoré radi navštívite, keď máte čas?
Viem, že mesto má bohatú kultúrnu históriu. Počas turné však nemám toľko voľného času, koľko by som si želal.
Napriek tomu mi je Bratislava veľmi blízka. Ako chlapec som čítal komiksy o Tintinovi a jedno z jeho dobrodružstiev sa odohrávalo vo fiktívnej krajine Syldávia. Neskôr som sa dočítal, že táto krajina bola voľne inšpirovaná Slovenskom a najmä Bratislavou.
Vaše koncerty dnes poznajú ľudia po celom svete a navštevujú ich aj tí, ktorí klasickú hudbu bežne nepočúvajú. Čím si vysvetľujete, že dokážete osloviť také široké publikum?
Klasická hudba bola skomponovaná pre všetkých. Niektorí ľudia majú pocit, že patrí iba elite, ale podľa mňa to nie je pravda.
Aj preto na mojich koncertoch vidíte všetky generácie, od úplne najmenších až po storočných ľudí. Hudba navyše ľudí spája a dáva ich dokopy. Je predsa celá o harmónii.
Niekedy na začiatku koncertu vidím mužov a ženy, ktorí sa očividne vôbec nepoznajú. V polovici si už vymieňajú telefónne čísla a e-mailové adresy a počas prídavkov spolu tancujú a smejú sa. A na to som naozaj hrdý.
Na snímke André Rieu v Bratislave. Foto: Stana TopolskáKlasická hudba býva často vnímaná ako vážna a formálna. Vy ju však prinášate s humorom, emóciami a veľkou dávkou radosti. Bolo od začiatku vaším cieľom ukázať ju ľuďom práve týmto spôsobom?
Samozrejme. Klasická hudba je pre nás všetkých. Na mojich koncertoch je dovolená každá emócia.
Osobne si myslím, že skladatelia ako Johann Strauss, Mozart či Beethoven boli vo svojej dobe skutočnými popovými hviezdami. Keby žili v 21. storočí, stavím sa, že by mali tisíce sledovateľov na sociálnych sieťach, fanúšikovia by sa s nimi fotili a Straussove valčíky by sme videli na TikToku.
Valčík je s vaším menom neodmysliteľne spojený. Čo vás na ňom fascinuje aj po toľkých rokoch a prečo podľa vás stále dokáže strhnúť publikum?
Za všetkým stojí jediný skutočný kráľ valčíka – Johann Strauss. Jeho hudba je nádherná, plná energie a mágie. Podľa mňa má dokonca liečivú silu. Jeden valčík denne a lekára netreba!
Keď môj otec, ktorý dirigoval viacero symfonických orchestrov, zahral počas prídavku Straussov valčík, v publiku sa vždy stalo niečo zvláštne. Ľudia sa zrazu začali trochu pohupovať na stoličkách.
Ako malé dieťa som tomu nerozumel. Premýšľal som, či je to hudbou, ktorú otec hrá, alebo či má v rukách nejaký čarovný prútik. Neskôr som tú očarujúcu silu trojštvrťového rytmu objavil sám.
Na snímke André Rieu v Bratislave. Foto: Stana TopolskáVaše koncerty sú známe aj veľkolepou vizuálnou stránkou. Keď pripravujete nový program, čo je dôležitejšie – samotný výber skladieb alebo to, aký pocit si má divák z večera odniesť?
Všetko prichádza naraz. Hudba je umelecká forma, ktorá ide priamo k srdcu. Nemusí najskôr prejsť cez rozum.
Repertoár pre nový album alebo koncert vyberám spolu s manželkou Marjorie a občas aj so synom Marcom, ktorému hovoríme chodiaca hudobná Wikipedia.
Potom prichádza všetko ostatné – rozmýšľame nad scénou, šperkami, ktoré budú mať dámy, a množstvom ďalších detailov. Som trochu perfekcionista. Každý detail musí sedieť na 300 percent.
Na pódiu pôsobíte veľmi prirodzene a uvoľnene. Máte ešte po desaťročiach koncertovania trému alebo nejaký moment tesne pred vystúpením, keď si uvedomíte, čo vás čaká?
Pred každým koncertom cítim trochu napätia, to je pravda. Ale práve tento pocit potrebujem, aby som mohol podať výkon a na pódiu pôsobiť prirodzene a uvoľnene.
Keby som túto nervozitu necítil, mal by som pocit, že vystupujem na autopilota. A to nechcem. Nič nie je pred koncertom umelo naaranžované, všetko je prirodzené.
Na snímke André Rieu. Foto: Stana TopolskáSvetové turné prinášajú množstvo cestovania a opakovaných vystúpení. Čo pomáha udržať si energiu a pocit, že každý koncert je stále výnimočný?
Veľa cvičím so svojím osobným trénerom Ruudom, ktorý mi zároveň poradil aj v oblasti stravovania. Prestal som piť alkohol a každý deň sa snažím jesť zdravo a výživne.
Každý deň si tiež niekoľkokrát krátko zdriemnem, dokonca aj pred koncertom. Pomáha mi to dobiť baterky a udržať si energiu počas celého večera.
Ak budú tento rozhovor čítať ľudia, ktorí vašu hudbu ešte nepočuli, ktorú skladbu by ste im odporučili ako prvú?
Modrý Dunaj. To je valčík medzi všetkými valčíkmi. A potom už mu podľa mňa prepadnete na celý život, haha!








