Ekológia

Rok 2023 môže byť najteplejším od začiatku oficiálnych meraní

"Prinášame výberový prehľad najdôležitejších extrémnych prejavov počasia vo svete počas roka 2023."

TASR, 28. decembra 2023 13:42 Svet/Bratislava 27. decembra (TASR) – TASR prináša výberový prehľad extrémnych prejavov počasia, a tiež javov a udalostí súvisiacich s klimatickou zmenou zaznamenaných vo svete počas roka 2023.

JANUÁR

2. januára - Rok 2022 bol najteplejším rokom Španielska od začiatku meraní. Priemerná ročná teplota v Španielsku dosiahla vlani takmer 15,5 stupňa Celzia, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1916. Je to zároveň prvýkrát, čo priemerná ročná teplota presiahla 15 stupňov Celzia.

6. januára - Francúzsko prežilo najteplejší a zároveň najsuchší rok v histórii meteorologických meraní. Priemerná ročná teplota bola 14,5 stupňa Celzia, čo je "veľmi vysoko nad rokom 2020, ktorý držal predchádzajúci rekord" 14,07 stupňa Celzia.

15. januára - Lotyšské úrady vyzvali obyvateľov niektorých oblastí v strednej časti krajiny, aby evakuovali svoje domovy v reakcii na najhoršie záplavy, ktoré tento pobaltský štát zažil za uplynulé desaťročia.

23. januára - V severočínskom meste Mo-che zaznamenali v nedeľu mínus 53 stupňov Celzia, čo je najnižšia teplota nameraná v Číne.

FEBRUÁR

4. februára - Severovýchod Spojených štátov a Kanady zasiahlo extrémne chladné počasie sprevádzané silným vetrom. Americká Národná meteorologická služba varovala, že v niektorých častiach štátu Maine môže byť až mínus 51 stupňov Celzia.

21. februára - V juhomaďarskej Tolnianskej stolici padol denný teplotný rekord, keď v tamojšej obci Báta namerali v utorok 20,6 stupňa Celzia.

MAREC

20. marca - Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že "klimatická časovaná bomba tiká" a vyzval bohaté krajiny, aby znížili množstvo emisií už skôr, a to približne do roku 2040. Vyjadril sa tak po zverejnení nového posudku vedcov, podľa ktorých zostáva na boj proti klimatickým zmenám už len málo času.

29. marca - Valné zhromaždenie OSN prijalo prelomovú rezolúciu, ktorá vyzýva Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby stanovil právne povinnosti štátov v boji proti klimatickej zmene.

30. marca - Austrálsky parlament prijal prelomové zákony o ochrane klímy, ktoré sa zamerajú na najväčších znečisťovateľov v krajine a prinútia uhoľné bane a ropné rafinérie, aby znížili emisie približne o päť percent ročne.

31. marca - Rakúske ľadovce ustupujú rekordne rýchlo. Podľa údajov, ktoré zverejnil Rakúsky alpský spolok ustúpili v roku 2022 v priemere o 29 metrov, čo je najviac od 19. storočia. V roku 2021 sa ľadovcová pokrývka zmenšila o 11 metrov. K rýchlemu ustupovaniu ľadovcov prispelo málo napadnutého snehu, dlhé obdobie teplého počasia spojené s topením ľadovcov a prach zo Sahary.

APRÍL

21. apríla - Zo správy o globálnom stave klímy za rok 2022, ktorú zverejnila Svetová meteorologická organizácia, vyplýva, že sa ľadovce vlani topili mimoriadne rýchlo a je v podstate nemožné ich zachrániť. Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pričom koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá.

MÁJ

3. mája - Približne 258 miliónov ľudí potrebovalo vlani núdzovú potravinovú pomoc z dôvodu vojnových konfliktov, hospodárskej krízy a klimatických katastrof. Vyplýva to zo stredajšej správy OSN.

17. mája - Je takmer isté, že obdobie medzi rokmi 2023 až 2027 bude najteplejšie v histórii meraní. Teploty vzduchu vyženú vysoko skleníkové plyny v kombinácii s klimatickým javom El Niňo, varovala Organizácia Spojených národov.

JÚN

6. júna – Ľadová pokrývka Severného ľadového oceánu sa podľa vedcov v lete úplne roztopí už v 30. rokoch tohto storočia, teda o desaťročie skôr, než sa predpokladalo. Nezabráni tomu ani výrazné zníženie uhlíkových emisií.

7. júna - V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu sa len počas prvého roka vytvorilo 120 miliónov ton uhlíkových emisií, čo je ekvivalent emisií vyprodukovaných krajinou veľkosti Belgicka za rovnaké obdobie.

14. júna - V rokoch 1980–2021 zomrelo v Európe takmer 195.000 ľudí v dôsledku extrémneho počasia, ktoré zároveň spôsobilo ekonomické škody vo výške viac ako 560 miliárd eur.

15. júna - Svet zažil najteplejší začiatok júna v histórii meraní, oznámila služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus. Začiatkom júna celosvetové teploty prekročili predindustriálnu úroveň o viac ako 1,5 stupňa Celzia, čo je limit pre globálne otepľovanie stanovený v parížskej dohode z roku 2015.

JÚL

4. júla – Utorok bol najteplejším dňom, aký kedy na svete zaznamenali. Priemerná celosvetová teplota dosiahla rekordnú úroveň druhý deň po sebe, priemerná denná teplota vzduchu pri povrchu Zeme bola 17,18 stupňa Celzia. Hodnotu 17 stupňov prekročila globálna teplota po prvý raz (o jednu stotinu) 3. júla. Doterajšie maximum 16,92 stupňa Celzia zaregistrovali v auguste 2016.

19. júla – Globálna teplota na Zemi dosiahla v prvej polovici júla rekordné hodnoty. Ako uviedol klimatológ profesor Milan Lapin, počas pätnástich dní od 3. do 17.júla dosahovala v priemere 16,94 až 17,23 stupňa Celzia. Tieto hodnoty prekonali doterajší rekord 16,92°C z 24.júla 2022.

AUGUST

16. augusta - Rekordnú teplotu 49,5 stupňa Celzia namerali v Turecku. Predchádzajúci teplotný rekord v Turecku bol 49,1 stupňa z roku 2021.

SEPTEMBER

5. septembra – Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby Afrike pomohlo stať sa "superveľmocou obnoviteľnej energie". Vyhlásil to počas Afrického klimatického summitu.

8. septembra - Takmer celá populácia sveta zažila od júna do augusta vyššie teploty, ktoré boli následkom zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Uvádza sa to v správe výskumníkov zo skupiny Climate Central. Leto 2023 na severnej pologuli bolo najhorúcejšie od začiatku meraní, pričom dlhé vlny horúčav v Severnej Amerike a južnej Európe spôsobili katastrofálne prírodné požiare a nárasty v úmrtnosti.

OKTÓBER

3. októbra - Teploty v Španielsku stúpli v októbri na rekordné hodnoty. V nedeľu v meste Montoro blízko Cordóby vystúpili na 38,2 stupňa Celzia.

Japonsko zaznamenalo najhorúcejší september od začiatku meraní pred 125 rokmi. Priemerná teplota počas horúceho septembra bola o 2,66 stupňa Celzia vyššia než obvykle.

10. októbra – Ľudstvo čelí reálnej hrozbe, že stratí až polovicu potenciálnych liekov pri súčasnom tempe vymierania rastlinných druhov. Hlavnou príčinou tohto javu je klimatická zmena.



13. októbra - Kritickú hranicu globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia prekročil celosvetový priemer teploty vzduchu už počas deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 - marec, august a september. Podľa klimatológa Milana Lapina je zrejmé, že sa k nim zaradí aj október. V roku 2023 sa tak globálne oteplenie priblíži hodnote 1,5 stupňa a v roku 2024 bude zrejme ešte teplejšie.

NOVEMBER

8. novembra – Minulý mesiac bol najteplejším októbrom od začiatku meraní v roku 1940, oznámila v pondelok klimatická služba programu Copernicus Európskej únie. Október bol piatym takýmto rekordným mesiacom po sebe v roku 2023.

9. novembra - Teploty počas posledných 12 mesiacov boli najvyššie za posledných 125.000 rokov. Vyplýva to z výskumu, ktorého výsledky zverejnila nezisková organizácia Climate Central. Priemerná celosvetová teplota bola zároveň o približne 1,32 stupňa Celzia vyššia, než v období pred priemyselnou revolúciou.

15. novembra - Svetová meteorologická organizácia varovala, že úroveň všetkých troch hlavných skleníkových plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného – dosiahla v roku 2022 rekordné hodnoty. Tieto tri skleníkové plyny sú zodpovedné za takmer 90 percent otepľovania.

20. novembra - Priemerná svetová teplota sa môže do konca tohto storočia zvýšiť až o 2,9 stupňa Celzia, vyplýva zo správy Environmentálneho programu OSN.

30. novembra - Rok 2023 by mohol byť najteplejším od začiatku oficiálnych meraní, ako oznámila OSN. Priemerná svetová teplota je podľa údajov WMO o 1,4 stupňa Celzia vyššia než priemerné hodnoty v období tzv. pre-industriálneho obdobia.

DECEMBER

1. decembra - Účastníci rokovaní na klimatickej konferencii OSN (COP28) v Dubaji v prvom návrhu dohody o krokoch v oblasti klímy žiadajú obmedzenie alebo úplné vyradenie používania fosílnych palív.

13. decembra - Účastníci konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji (COP28) sa dohodli na odklone od fosílnych palív, ktoré spôsobujú zohrievanie planéty. Je to po prvý raz, čo medzinárodné spoločenstvo na klimatickom summite vyslovilo takúto požiadavku.

Komentáre