Cestovanie

Začíname potulky Austráliou s cestovateľkou Veronikou

"Mnoho mladých Slovákov už dávno pochopilo, že svet sa nekončí pred bránou rodičovského dvora. Jasným príkladom toho je aj mladá cestovateľka Veronika z Vrbového."

, 16. novembra 2012 13:00 Žijeme v dobe, keď nemusíme v tme podliezať ploty a utekať z krajiny, ktorá nám nedáva dostatok slobody a možností na osobný rozvoj. Žijeme v dobe, keď nám stačí chcieť a trochu odvahy zmeniť niečo vo svojom živote. Mnoho mladých Slovákov už dávno pochopilo, že svet sa nekončí pred bránou rodičovského dvora. Jasným príkladom toho je aj mladá cestovateľka Veronika z Vrbového. Z mesta, ktoré má cestovanie v koreňoch. Pochádza z neho totiž aj najznámejší slovenský dobrodruh, bádateľ a kráľ na Madagaskare Móric Beňovský.

Veronika je momentálne v Austrálii v Sydney na deväť mesačnej stáži, kde odišla študovať anglický jazyk a hlavne spoznávať krajinu a nových ľudí. Webmagazín bude každý piatok prinášať zaujímavosti, ktoré si mladá cestovateľka na potulkách Austráliou všimla, zažila, a ktoré ju najviac oslovili.

Na úvod prinášame krátky rozhovor o tom, ako a prečo sa mladá Vrbovčanka rozhodla pre Austráliu.

Veronika, prečo si sa rozhodla práve pre Austráliu?

Rozhodnutie padlo zo dňa na deň. Chcela som niečo pre seba urobiť a Austrália ma lákala už dlhšie. Hlavne pre počasie, páčila sa mi krajina a chcela som spoznať ľudí, ktorí tam žijú.

Ako vyzerá príprava a čo všetko si musela vybaviť, aby si sa tam dostala?

Do Austrálie som sa dostala cez agentúru, ktorá vybavuje štúdijné pobyty.

Bolo to ťažké?

Neznášam byrokraciu a tu som sa o tom iba utvrdila. Samé papierovačky, ktoré sa týkali lekárskych vyšetrení a ďalších menších aj väčších potvrdení. Austrália kladie na tieto veci veľmi veľký dôraz. Všetko funguje formou víz. Ja som dostala študentské víza s možnosťou pracovať. To znamená, že za dva týždne môžem odpracovať 20 hodín. Potom je tu ešte možnosť, ísť do Austrálie cez turistické víza s možnosťou študovať, ale v takom prípade po mesiaci musíš opustiť krajinu. Ak z Austrálie neodídeš v stanovenom termíne, musíš kontaktovať agentúru alebo ambasádu, inak ti hrozí vysoká pokuta a zákaz vstupu na austrálsku pôdu.



Je takýto pobyt finančne náročný?

Celá ta sranda ma stála okolo desaťtisíc eur, vrátane jednosmernej letenky, víz, ubytovania a školného.

Ako dlho celý proces trval?

Všetko som začala vybavovať začiatkom júna 2012 a posledný októbrový deň som už letela. Najväčšia sranda je, že o tom, či poletím alebo nepoletím do Austrálie, som sa dozvedela dva dni pred odletom. To som už mala kúpenú letenku aj zaplatené víza. Je to lotéria, ktorá mne našťastie vyšla. Za pomoci rodiny a kamarátov som to nakoniec zvládla.

Dosť bolo oficialít. Na čo prvé si pomyslela, keď si sa dozvedela, že si dostala povolenie na pobyt v Austrálii?

Vieš čo? Na nič. Asi len toľko, že čo všetko si musím kúpiť. Nejaké informácie mi dali z agentúry, čo asi budem potrebovať.



Nemala si strach z neznámeho?

Nie. Vieš, tu je to ako u nás. Ľudia z mäsa a kostí. Mne to tak vôbec nepripadá. Ja som sa tu cítila, akoby som cestovala niekde na severe Slovenska.

Asi je to tým, že od konca školy veľa cestuješ?

Myslím, že to bude tým. Akosi som nevnímala, že idem do Austrálie. Predtým som žila šesť rokov v Španielsku, teraz som tu. Ten istý pocit, už som si na to prirodzene zvykla.

Aký bol let do Austrálie?

Letela som z Viedne cez Dubaj. Cesta do Dubaja bola skvelá, letela som totiž prvou triedou. To bol pre mňa úplne iný svet po dlhoročných skúsenostiach s nízko-nákladovými letmi. Osem hodín som strávila luxusne. Letuška ma usadila do masážneho kresla. Všetci sme dostali uvítací nápoj. Celú cestu sa o nás starali ako v päťhviezdičkovom hoteli, stačilo zazvoniť na letušku. V tom momente som mala jedálny aj nápojový lístok. Pri odchode sme navyše dostali balíčky so značkovou kozmetikou. Užila som si to plnými dúškami.

V Dubaji som čakala na lietadlo do Austrálie asi tri hodiny. Je to veľmi veľké letisko. Ak to mám porovnať, tak tri až štyri bratislavské letiská dokopy. Cítila som sa tu ako v Paríži. Na každom kroku značkovú obchody s tovarom od výmyslu sveta, s cenami, nad ktorými sa zatočí hlava aj solventným turistom.

Z Dubaja do Austrálie si tiež cestovala prvou triedou?

Nie. To som bola opäť v realite. Letela som 13 dlhých hodín ekonomickou triedou. Bola som neskutočne unavená a väčšinu cesty som prespala.



A teraz. Tvoje prvé pocity, keď si priletela do Austrálie?

Ako sa dostanem z letiska k rodine, u ktorej som mala bývať. Vybil sa mi telefón, tak som nevedela ani zavolať ani použiť GPS. Keď som sa pomaly dostávala z letiskovej haly, tak predo mnou postávali skupinky ľudí, ktorí čakali na príchodzích. Na mňa žiaľ nečakal nikto. Povedala som si, že najľahšia cesta, ako sa dostať z bodu A do bodu B bude taxi. Vytriezvela som hneď, ako som zistila koľko stojí. Asi 20 km z letiska na miesto, kde bývam, by som zaplatila 60 až 70 austrálskych dolárov. Druhou, trochu prijateľnejšou alternatívou bol vlak, ktorý stál z letiska do centra 16 austrálskych dolárov. Doprava je tu neskutočne drahá.

Tému ceny ešte preberieme. Mňa by na záver nášho prvého rozhovoru zaujímalo, ako na teba vplýva Austrália a Austrálčania?

V škole aj na ulici sú ľudia veľmi priateľskí. Ústretoví a radi pomôžu bez toho, aby si sa musel prosiť. Ak by som to mala porovnať so Slovákmi, tak Austrálčania sú viac otvorení. Sydney je kozmopolitné mesto aj rodina, v ktorej bývam, ma privítala veľmi srdečne. Gazdiná ku mne pristupuje, ako by som bola jej stará známa. Hneď ako som po ceste prišla trochu k sebe a najedla sa, tak sme nasadli do auta a ukázala mi okolie.

Komentáre